Śviet

Studzień 2026 hoda ŭvajšoŭ u piaciorku samych ciopłych pieršych miesiacaŭ hoda ŭ śviecie. Jak heta ni dziŭna dla biełarusaŭ

Studzień 2026 hoda staŭ piatym samym ciopłym studzieniem na płaniecie za ŭsiu historyju nazirańniaŭ. Pra heta paviedamlaje infarmacyjnaje ahienctva EFE.

Zdymak ilustracyjny. Fota: Lookby.media

U studzieni 2026 hoda ŭ śviecie byŭ zafiksavany piaty samy ciopły studzień za ŭvieś pieryjad nazirańniaŭ. Pra heta paviedamiła Słužba pa źmienie klimatu prahramy nazirańnia Ziamli Jeŭrasajuza Copernicus.

Siaredniaja tempieratura pavietra na pavierchni płaniety skłała 12,95°C. Heta na 0,51°C vyšej za siaredni pakazčyk za 1991—2020 hady i na 1,47°C vyšej za ŭzrovień daindustryjalnaha pieryjadu (1850—1900).

Pry hetym studzień 2026 hoda byŭ tolki na 0,28°C chaładniejšy za samy ciopły studzień u historyi nazirańniaŭ, jaki zafiksavali ŭ 2025 hodzie.

Niahledziačy na ahulnaje paciapleńnie, u druhoj pałovie miesiaca značnyja terytoryi Paŭnočnaj kuli sutyknulisia, naadvarot, z mocnymi marazami. Chałodnaje nadvorje achapiła Paŭnočnuju Amieryku, Jeŭropu i Sibir praź źmienu ŭ palarnaj strumiennaj płyni, što dazvoliła arktyčnamu pavietru praniknuć u siarednija šyroty. U vyniku Jeŭropa pieražyła samy chałodny studzień z 2010 hoda: siaredniaja tempieratura tam skłała −2,34°C, što značna nižej za klimatyčnuju normu.

U toj ža čas u mnohich inšych rehijonach śvietu tempieratury byli vyšejšyja za siarednija, asabliva ŭ Arktycy, na zachadzie Paŭnočnaj Amieryki, u paŭdniovaj častcy Paŭdniovaj Amieryki, Paŭnočnaj Afrycy, Centralnaj Azii, Aŭstralii i Antarktydzie.

Studzień taksama vyznačyŭsia kantrastami ŭ kolkaści apadkaŭ. U mnohich častkach Zachodniaj, Paŭdniovaj i Uschodniaj Jeŭropy naziralisia intensiŭnyja daždžy, što vyklikała pavodki i škodu, u tym liku na Pireniejskim paŭvostravie, u Italii, na Bałkanach, u Irłandyi i Vialikabrytanii. U toj ža čas u Centralnaj i Paŭnočnaj Jeŭropie, a taksama ŭ Skandynavii i Isłandyi było sušej, čym zvyčajna.

U Paŭdniovaj kuli anamalnaja śpioka pryviała da ekstremalnych źjaŭ. U Aŭstralii, Čyli i Patahonii ŭspychnuli maštabnyja lasnyja pažary, jakija pryviali da čałaviečych achviar. Akramia taho, mocnyja daždžy na poŭdni Afryki naprykancy miesiaca vyklikali surjoznyja pavodki, asabliva ŭ Mazambiku, što mieła ciažkija nastupstvy dla nasielnictva.

Pradstaŭnica Copernicus Samanta Biordžes adznačyła, što studzień jašče raz pakazaŭ: klimatyčnaja sistema moža adnačasova prynosić mocnyja marazy ŭ adnym rehijonie i ekstremalnuju śpioku ŭ inšym. Jana padkreśliła, što va ŭmovach praciahłaha hłabalnaha paciapleńnia asabliva važnymi stanoviacca miery adaptacyi i pavyšeńnie ŭstojlivaści hramadstva da klimatyčnych ryzyk.

Kamientary

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ33

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U cichi kvartał u centry Minska pryduć pieramieny. Tam budzie vializny skvier, centr sučasnaha mastactva i parkinh4

Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia11

Dobraachvotnik raskazaŭ pra słužbu z Łazoŭskim i jaho apošniuju bajavuju zadaču ŭ Bachmucie8

Pieršy krok da BNR: 108 hadoŭ tamu była abvieščana Pieršaja Ustaŭnaja hramata6

Siońnia na Alimpijadzie apošni šaniec biełarusaŭ1

Adzin sa scenaryjaŭ Pientahona praduhledžvaje likvidacyju ajatały Chamieniei i jaho syna1

Biełaruskija litaratary siońnia ŭ Dzień rodnaj movy praviaduć dyktoŭki2

«Uziać łachi pad pachi». A što takoje łachi?7

Na vostravie siarod hornaha voziera na Bałkanach masava hinuć samki čarapach. Pryčyna akazałasia niečakanaj5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ33

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić