23 kastryčnika ŭ subotu adbudziecca čarhovaja sustreča ŭ ramkach prajekta «U pošukach štodzionnaści». Pa miaścinach, źviazanych ź ludźmi ŭ formie praviadzie usich žadajučych Viktar Sajapin. Sustrakajemsia ab 11-j hadzinie na vulicy Zamkavaj, kala Muzieja historyi relihii.
Hrodna byŭ nie prosta ideałahičnaj vitrynaj Savieckaha Sajuza. Naš horad, jak i ŭsia Biełaruś, byŭ častkaj vajskovaha ŭdarnaha kułaka krainy savietaŭ, nakiravanaha suprać NATO. Tankisty, piachota, artyleryja, suviaź, pahmiežniki — uvieś horad byŭ napoŭnieny vojskam u bolšaj navat stupieni, čym u časy Rasijskaj impieryi ci mižvajennaj Polščy.
Sałdaty, pradstaŭniki ŭsich nacyjanalnaściej SSSR, nadavali horadu niepaŭtornaje abličča i šmat chto zastavaŭsia tut i paśla słužby. Adsiul ža mnohija žychary Savieckaha Sajuza nakiroŭvalisia na słužbu ŭ Čechasłavakiju ci HDR. Horad taksama doŭha pamiataŭ i ab trahiedyjach, jakija adbyvalisia pa vinie vajskoŭcaŭ, naprykład hibiel niekalkich studentaŭ Hrodzienskaha sielhasinstytuta pad husienicami tanka ŭ 1964 hodzie.
Ale ŭ formie ŭ Hrodnie 1950-60-ch hh. chadzili nie tolki vajskoŭcy. Milicyjaniery, supracoŭniki KDB, pažarnyja, supracoŭniki justycyi i čyhunačniki. Navučency siarednich navučalnych ustanovaŭ taksama chadzili ŭ formie (tady FZUšnika možna było pabłytać z budučym lotčykam). Cikavuju supolnaść ludziej u formie ŭ našym horadzie składali mytniki.
Kamientary