Kultura99

U Breście prachodzić IV Mižnarodny fiestyval ruskaj paezii

IV Mižnarodny fiestyval ruskaj paezii «Suhučnaść słoŭ žyvych» prachodzić 20–21 maja ŭ Breście.

Litaraturny forum pryśviečany Dniu słavianskaha piśmienstva i kultury, jaki adznačajuć 24 maja.

Tradycyjna arhanizataram fiestyvalu vystupaje respublikanskaje hramadskaje abjadnańnie «Ruskaje tavarystva», Sajuz piśmieńnikaŭ Biełarusi (SPB) pry padtrymcy pasolstva Rasii ŭ Biełarusi, hienieralnaha konsulstva Rasii ŭ Breście i Bresckaha harvykankama.

Jak paviedamiła BiełaPAN namieśnik staršyni «Ruskaha tavarystva» i namieśnik staršyni Bresckaha abłasnoha adździaleńnia SPB Luboŭ Krasieŭskaja, na sioletni fiestyval pryjechali bolš za 40 paetaŭ i prazaikaŭ, jakija pišuć na ruskaj movie: pradstaŭniki ŭsich abłaściej Biełarusi, Minska, a taksama Rasii i Małdovy. U ich liku — hałoŭny redaktar rasijskaha litaraturna-mastackaha almanacha «Bratina» Fiodar Čarapanaŭ, šef-redaktar dadatkaŭ «Ład» i «Podmoskov́je» da «Litieraturnoj haziety» Aleś Kažadub, pradstaŭniki biełaruskich litaraturna-mastackich časopisaŭ «Nieman», «Novaja Niemiha litieraturnaja» i časopisa Sajuza piśmieńnikaŭ Sajuznaj dziaržavy «Biełaja vieža».

Asnoŭnyja placoŭki fiestyvalu: piać navučalnych ustanoŭ horada, u tym liku Brescki dziaržaŭny ŭniviersitet imia A. S. Puškina, Brescki dziaržaŭny techničny ŭniviersitet, a taksama kanfierenc-zała harvykankama.

«Pieršy fiestyvalny dzień pačaŭsia z tvorčych sustreč litarataraŭ z žycharami horada. Zatym projdzie finalny tur respublikanskaha litaraturnaha konkursu maładych paetaŭ i prazaikaŭ «My narodžany dla natchnieńnia», — skazała Krasieŭskaja.

Pavodle jaje słoŭ, pierad mižnarodnym žury vystupiać 13 čałaviek, jakija vyjšli ŭ zaklučny tur tvorčaha spabornictva.

U druhi dzień fiestyvalu adbudziecca pasiadžeńnie kruhłaha stała, na jakim buduć abmiarkoŭvacca pytańni sučasnaj ruskaj litaratury ŭ Biełarusi, pierśpiektyvy raźvićcia fiestyvalu. Projduć majstar-kłasy dla maładych litarataraŭ.

Zavieršycca forum śviatam ruskaj paezii «Jość siła žyvatvornaja ŭ suhučnaści słoŭ žyvych».

«Papiarednija fiestyvali prachodzili ŭ Breście ŭ 2006, 2007 i 2009 hadach. Pavodle ich vynikaŭ vypuščany paetyčnyja zborniki „Sozvuċje słov živych“ z tvorami ŭdzielnikaŭ forumaŭ. Na sioletnim fiestyvali heta tradycyja atrymaje praciah», — skazała Krasieŭskaja.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty8

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty

Usie naviny →
Usie naviny

Na Kubie adbyŭsia poŭny błekaŭt, 11 miljonaŭ bieź śviatła9

Tramp: Ja da ich źviartajusia nie tamu, što jany nam patrebnyja, a chaču pahladzieć na reakcyju11

Na mikaševickim «Hranicie» padčas pracy zahinuŭ rabočy

«Nivodnaj malekuły». Jeŭrakamisija nie źbirajecca adstupać ad palityki admovy ad rasijskich resursaŭ1

«Ad vendžańnia kurej ja admoviŭsia zusim». Mahiloŭski inžynier raskazaŭ pra śpiecyfiku hatavańnia rybnych i miasnych dalikatesaŭ1

ZŠA dazvalajuć vieźci naftu Iranu dla taho, kab jon dazvalaŭ rabić heta inšym4

«Uzrovień entuzijazmu dla mianie maje značeńnie». Tramp zhadaŭ pra krainy, jakija nie chočuć dapamahać jamu ŭ Armuzskim pralivie6

U čym pryčyna niezadavolenaści žycharoŭ mikrarajona Lebiadziny ŭ Minsku? Voś što nasamreč tam płanavali budavać8

Ludzi žachnulisia zarobku nianiečki ŭ sadku pobač z Nacyjanalnaj biblijatekaj8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty8

Prosty biełarus ździviŭ ludziej, kali ŭ Hiermanii pryznavaŭsia ŭ lubovi da Łukašenki. Ale akazałasia, što jon niaprosty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić