Niezadoŭha da svaje hibieli vajskovy ahladalnik «Kommiersanta» Ivan Safronaŭ rychtavaŭ publikacyju pra mažlivyja novyja pastaŭki rasiejskaj zbroi na Blizki Ŭschod. Jak pišuć kalehi Safronava, havorka išła pra prodaž partyi źniščalnikaŭ Su‑30 u Syryju i zenitnych rakietnych kompleksaŭ S‑300V u Iran. Da taho ž u abodvuch vypadkach, pavodle jahonaj infarmacyi, pastaŭki musili byli iści praź Biełaruś, kab Zachad nie vinavaciŭ Maskvu va ŭzbrajeńni krainaŭ‑izhojaŭ.
Z Abu‑Dabi, dzie na IDEX‑2007 źbirajucca pieršyja asoby pradpryjemstvaŭ abaronna‑pramysłovaha kompleksu, Ivan Safronaŭ telefanavaŭ u redakcyju i kazaŭ, što atrymaŭ nieabchodnyja paćvierdžańni. Jon abiacaŭ napisać pra heta artykuł pa viartańni z kamandziroŭki.
Pra toje, što jon mieŭ takuju infarmacyju, Safronaŭ kazaŭ jašče pierad adjezdam u kamandziroŭku ŭ AAE na mižnarodnuju vystavu ŭzbrajeńniaŭ IDEX‑2007. Safronaŭ viarnuŭsia ŭ Rasieju 24 lutaha, ale na pracu nia vyjšaŭ — uziaŭ bolničny. Ale 27 lutaha jon vyjšaŭ na presavuju kanferencyju hałavy Federalnaje słužby pa vajskova‑techničnym supracoŭnictvie Michaiła Dźmitryjeva, choć nieabchodnaści ŭ hetym nie było — na mierapryjemstva z «Kommiersanta» pajšoŭ inšy karespandent, i Ivan Safronaŭ pra heta viedaŭ. Paśla pres‑kanferencyi jon raspaviadaŭ kaleham, što miž inšym u jaho źjaviłasia infarmacyja, što pamiž Rasiejaj dy Syryjaj užo padpisanyja inšyja kantrakty — na pastaŭku zenitnych rakietna‑harmatnych kompleksaŭ «Pancyr‑S1», źniščalnikaŭ Mih‑29 i aperatyŭna‑taktyčnych rakiet «Iskander‑E».
Vydańnie nahadvaje, što na pačatku 2005 h. paśla publikacyi pra mažlivuju pastaŭku «Iskanderaŭ» z Rasiei ŭ Syryju ŭsčaŭsia vializny skandał: ZŠA dy Izrail vykazali zakłapočanaść tym, što Rasieja moža pastavić udarnyja rakietnyja systemy, zdolnyja pacelić u abjekty praktyčna na ŭsioj terytryi Izrailu, kali jany buduć razhornutyja ŭ Syryi. Paźniej padčas vizytu ŭ Izrail Uładzimier Pucin paćvierdziŭ infarmacyju pra toje, što pieramovy išli i «vajskoŭcy byli hatovyja pastavić» «Iskandery» ŭ Syryju, ale rasiejski prezydent, ź jahonych słovaŭ, asabista «zabaraniŭ realizacyju hetaj uhody».
Adnak raspavioŭšy kaleham pra svaju infarmacyju pa «Iskanderach», Ivan Safronaŭ skazaŭ, što pakul pisać pra heta nia budzie, bo jaho papiaredzili: raskrytyja fakty pryviaduć da vialikaha mižnarodnaha skandału, a FSB abaviazkova raspačnie kryminalnuju spravu pa fakcie razhałašeńnia dziaržaŭnaj tajamnicy i «daviadzie jaje da kanca» (raniej pa fakcie razhałašeńnia dziaržtajamnicy ŭ publikacyjach Ivana Safronava nieadnarazova raspačynalisia spravy, adnak nijakich abvinavačańniaŭ jamu nikoli nie vysoŭvali). Chto mienavita papiaredžvaŭ jaho pra mažlivyja prablemy, Ivan Safronaŭ nie ŭdakładniaŭ.
U toj samy dzień Ivan Safronaŭ telefanavaŭ u redakcyju i papiaredziŭ, što pradyktuje artykuł pra biełaruskuju schiemu pastavak zbroi ŭ Syryju dy Iran. Adnak u redakcyju hety materyjał tak i nie pastupiŭ.
Nahadajem, pa fakcie hibieli Ivana Safronava raspačataja kryminalnaja sprava pavodle artykuła «daviadzieńnie da samahubstva». Jak patłumačyli ŭ prakuratury, spravu raspačali dziela taho, kab mieć praŭnyja asnovy dla pačatku śledčych dziejańniaŭ: dopytaŭ, vočnych stavak, apaznavańniaŭ, vymańniaŭ dakumentaŭ, u tym liku atrymańnia dostupu da detalizacyi telefonnych złučeńniaŭ zahibłaha. Adnak heta nia značyć, što śledztva pryznała za pryčynu hibieli Ivana Safronava samahubstva. «Ciaham raśśledavańnia sprava moža być pierakvalifikavanaja na inšy artykuł», — padkreślili ŭ prakuratury.
Razam z tym žurnalisty «Kommiersanta» sami pačali raśśledavańnie abstavinaŭ hibieli svajho kalehi. Jany pačali z analizu detalizacyi telefanavańniaŭ — čaściakom takim čynam śledztva raskryvaje ci nia ŭsie rezanansnyja złačynstvy. Hety analiz pakazaŭ adno: ni ŭ dzień śmierci, ni napiaredadni jon nie atrymlivaŭ nijakich telefanavańniaŭ ci paviedamleńniaŭ, katoryja mahli b spravakavać jaho na samahubstva.
Adnak heta zusim nia značyć, što ŭ ahladalnika nie było jakich‑kolviek surjoznych prablemaŭ, što mahli b pryvieści jaho da pahibieli. Namieśnik hałoŭnaha redaktara «Kommiersanta» Illa Bułavinaŭ nie vyklučaje, što śmierć Ivana Safronava mahła być hvałtoŭnaj i źviazanaja ź jahonaj prafesijnaj dziejnaściu: «Vyklučać takoj versii my nia možam, choć naŭprostavych paćviardžeńniaŭ my pokul nia majem». Redakcyi viadomaja tolki vostraja tema, jakuju raspracoŭvaŭ apošnim časam Ivan Safronaŭ.
Kamientary