Hramadstva4444

U redaktara «Arche» Valera Bułhakava skanfiskavali bolš za 5000 knih

Valer Bułhakaŭ nie vyklučaje mahčymaści kryminalnaj spravy suprać siabie.

Jak paviedamiŭ 18 kastryčnika Valer Bułhakaŭ, 2 kastryčnika byli skanfiskavany bolš za 5000 asobnikaŭ knih ź jahonaj kalekcyi. Jany zachoŭvalisia ŭ vioscy Jurkavičy Łahojskaha rajona. Sa słovaŭ Bułhakava, tam byli knihi kala dvaccaci najmieńniaŭ, jakija vyjšli ŭ 2000-ch. Usie knihi biełaruskamoŭnyja.

Bułhakaŭ paviedamiŭ taksama, što ad 21 vieraśnia supracoŭniki Departamienta finansavych rasśledavańniaŭ (DFR) praviarajuć drukarniu ŭ Minsku, dzie drukujecca «Arche».
Adbyłosia vyniaćcie dakumientaŭ.

Jašče raniej, 14 vieraśnia, u Hrodnie, na prezientacyi novaj knihi ź sieryi časopisa «Arche», «Savietyzacyja Zachodniaj Biełarusi» aŭtarstva historyka Jana Šumskaha, supracoŭniki padatkovaj inśpiekcyi zrabili «kantrolny zakup».
Paśla hetaha jany skanfiskavali kala dvuchsot asobnikaŭ časopisa i knih, na jakija ŭ Bułhakava nie było z saboj nakładnych. Za toj epizod haspadarčy sud Hrodzienskaj vobłaści aštrafavaŭ Bułhakava pavodle abvinavačańnia ŭ niezakonnaj pradprymalnickaj dziejnaści — za prodaž knih i časopisa. Štraf składaje piać bazavych vieličyń, abo 500 tysiač rubloŭ. Skanfiskavanaja taksama vyručka za pradadzienyja vydańni — 875 tysiač rubloŭ, a taksama zabranyja ŭ Bułhakava 194 asobniki knih i časopisaŭ.

U haspadarčym sudzie pradstaŭnik Kastryčnickaj padatkovaj inśpiekcyi Hrodna patłumačyŭ, što Bułhakaŭ pradavaŭ knihi, ale nie mieŭ rehistracyi pradprymalnika i nie vydavaŭ čeki abo tałony.
Jon taksama patłumačyŭ, što pradpisańnie naviedać prezientacyju i zrabić kantrolny zakup nadyšło z abłasnoj padatkovaj inśpiekcyi.

Valer Bułhakaŭ nie vyklučaje mahčymaści kryminalnaj spravy suprać siabie.
Aryštavanyja ŭ Hrodnie knihi i časopisy padatkoŭcy acanili pa 35 tysiač rubloŭ za asobnik. «Jany aryštavali ciapier bolš za 5000 asobnikaŭ. Kali pamnožyć na 35 000, atrymlivajecca bolš za 200 miljonaŭ. Heta suma, jakaja vychodzić za tysiaču bazavych vieličyniaŭ, heta ŭžo kryminalny artykuł», — skazaŭ Bułhakaŭ u intervju radyjo «Svaboda».

Valer Bułhakaŭ — vydatny biełaruski intelektuał, aŭtar šerahu knih, u tym liku fundamientalnaj «Historyi biełaruskaha nacyjanalizmu».
Jon kandydat fiłasofskich navuk, ad 1998 hoda, z momantu zasnavańnia časopisa byŭ redaktaram «Arche» — intelektualnaha štomiesiačnika.

4 kastryčnika Departamient finansavych rasśledavańniaŭ aryštavaŭ rachunak časopis «Arche» na toj padstavie, što redakcyja nie pradstaviła zapatrabavanyja dakumienty ŭ čas.
Buchhałtarka časopisa śćviardžaje, što nijakaha zapytu pierad tym da ich nie prychodziła, a paśla, na zapatrabavańnie DFR, jany padali ŭsiu dakumientacyju za ŭvieś pieryjad isnavańnia časopisa.

Na dumku Bułhakava, «heta apieracyja śpiecsłužbaŭ suprać našaha tvorčaha asiarodździa».
Jon źviazvaje jaje z uzmacnieńniem cisku na niezaležnyja kulturnyja asiarodki ŭvohule.

U suviazi ź situacyjaj, što skłałasia, abaviazki hałoŭnaha redaktara «Arche» ciapier vykonvaje namieśnik redaktara, kandydat histaryčnych navuk Alaksandr Paškievič.
Čarhovy numar časopisa hatovy i zdadzieny ŭ druk. Paškievič kaža, što Redakcyja šukaje sposabu nadrukavać jaho, niahledziačy na błakavańnie rachunku. Numar pryśviečany raznastajnym prablemam historyi Biełarusi ŭ hady Druhoj suśvietnaj vajny, kaža jon. Uvohule, u apošnija hady na staronkach časopisa pieravažała histaryčnaja i kulturałahičnaja tematyka. «U dalejšym my płanujem paśladoŭna trymacca taho ž kirunku», — kaža Paškievič.

Sama scena kanfiskacyi 5000 biełaruskamoŭnych tamoŭ u hłuchoj vioscy nahadvaje epizody mižvajennaj historyi Zachodniaj Biełarusi: anałahičnyja kanfiskacyi ažyćciaŭlała tady polskaja defienziva.

Ahułam dola biełaruskamoŭnych vydańniaŭ u ahulnym tyražy knih u Biełarusi ŭpała nižej za 10%. Pryčym dziaržaŭnyja vydaviectvy pracujuć pad strohim ideałahičnym kantrolem, a Biełaruś zastajecca adnoj z apošnich dziaržavaŭ, dzie knihavydavieckaja dziejnaść padlahaje licenzavańniu.

Kamientary44

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?1

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Hanna Huśkova nie zmahła prabicca ŭ supierfinał u łyžnaj akrabatycy1

Razžałavany dekan ź jurfaka BDU Šydłoŭski znajšoŭsia ŭ niečakanym miescy6

Telegram dla rasijan nie buduć abmiažoŭvać «u zonie SVA»1

«Za pryhniot biełaruskaha naroda i za toje, što jon kradzie budučyniu ŭ biełarusaŭ». MZS Ukrainy zaklikała partnioraŭ uzmacnić cisk na Łukašenku21

Saudaŭskija fondy i fantastyčnyja ździełki. Jak ziać Trampa Džared Kušnier zarablaje sotni miljonaŭ dołaraŭ

«Dahetul nie mahu pavieryć». Adnu z kvater ułady Biełastoka vydali byłoj palitźniavolenaj Halinie Dzierbyš

Biełarusy vykłali fota i sumu svaich zakupaŭ u polskaj kramie i ŭzarvali Treds. Dalacieła až da Kazachstana32

«Dzie ja, chto ja, dzie Biełaruś?» Źmicier Daškievič pasprabavaŭ adkazać na emihranckija pytańni12

Maryja Škanava zaniała 43‑je miesca ŭ słałamie na Alimpijadzie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?1

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić