U Francyi idzie niepieraryŭny doždž na praciahu 36 dzion, što stała histaryčnym rekordam. Daždžy iduć z 15 studzienia, a asabliva intensiŭnyja byli pieršyja 16 dzion lutaha — najvilhotniejšyja za apošnija bolš za 60 hadoŭ, z 1959 hoda, paviedamlaje telekanał Bfmtv.

Z-za pavodak čatyry departamienty krainy — Prymorskaja Šaranta, Žyronda, Ło i Harona i Men i Łuara — pastaŭlenyja ŭ čyrvonuju zonu papiaredžańnia. Jašče ŭ dzieviaci departamientach uzrovień aranžavy. U niekatorych rajonach jašče niama elektryčnaści, kala 1 700 čałaviek evakujavanyja, a 5 000 damoŭ pa-raniejšamu bieź śviatła.
Papiaredni rekord byŭ pastaŭleny ŭ 2023 hodzie, kali daždžy išli bieśpierapynna na praciahu 32 dzion u pieryjad z kastryčnika pa listapad, paviedamlaje telekanał.
Ministarka pa ekałahičnym pierachodzie Manik Barbu nazvała situacyju biesprecedentnaj i padkreśliła, što pierš za ŭsio treba dakładna acanić pamier strat, pakul pavodki praciahvajucca. Dla dapamohi fiermieram daduć finansavuju padtrymku, a strachavyja kampanii arhanizavali misiju dla paskareńnia kampiensacyj u najbolš addalenych zonach.
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary