Adam Hlobus
Tekstualnyja kantaminacyi, zroblenyja na marhinesie afaryzmaŭ Fransua de Larošfuko
Iracyjanalnaje
***
Kali niejki čałaviek biespadstaŭna nienavidzić ciabie, i ty ŭ hetym nieadnarazova ŭpeŭnivaŭsia, zrabi jamu zło, kab narešcie znajšoŭsia tryvały hrunt dla nianaviści.
***
Vykazvać niedavier — hłupstva, lepš vykažy davier.
***
Zajzdraść dakładna paraŭnoŭvajuć z žabaju, jakaja siadzić na hrudziach, ciśnie, nie daje dychać, nie daje žyć. Tamu śmiarotnyja hrachi paraŭnoŭvaj z hbdami.
***
Boh, pryroda, los — zanadta časta ŭžyvajucca jak synonimy, a nasamreč takimi nie źjaŭlajucca.
***
Vypadak raskryvaje ŭ tabie jak lepšaje, tak i horšaje, ale kiepskaje prajaŭlajecca jarčej.
***
Nakolki lohka zdradzić, nastolka ž ciažka daravać zdradu, kali naahuł mahčyma jaje daravać, bo ŭsio čaściej pierakonvajusia, što prerahatyva daravańnia naležyć Bohu.
***
Lohka daravać tolki toje, što nia kryŭdzić asabista ciabie.
***
I bieznadziejny bajaźliviec moža atrymać medal za advahu.
***
Kali nie razumieješ — nie asudžaj.
***
U zabojcy amal zaŭsiody napahatovie advakat, a ŭ achviary jaho čamuści niama.
***
Lepiej ty zajmiej jaskravuju zahanu, čym pialehavać viałuju prystojnaść.
***
Kali pačynaješ prynižacca pierad tyranam, heta jašče raz dakazvaje tvaju niepamiernuju pychlivaść.
***
Jość i takija indyvidy, što znachodziać zadavalnieńnie, nazirajučy za pakutami inšych; tamu ŭ zaaparku karmleńnie ŭdava trusami źbiraje šmat hledačoŭ.
***
Natoŭp na stadyjonie ŭstaje, kali bačyć padzieńnie čałavieka.
***
Uchvalajucca, zazvyčaj, rečy nikčemnyja.
***
Možaš i nie zaŭvažyć, jak abiedzieny stoł zojmie ŭ tvajoj śviadomaści miesca ałtara.
***
«Abstaviny macniejšyja za čałavieka!..» Takimi słovami kbty apraŭdvajuć svaje złačynstvy.
***
Łajdak zaŭsiody śpiašajecca, bo viedaje, što spoźnicca.
***
Nie spadziavajsia, što ŭviedaješ, pa jakoj ściežcy da ciabie pryjdzie śmierć.
***
Nie daviaraj tym, chto ź lohkim sercam razvažaje pra śmierć.
***
Pavodzić siabie tak, niby ty nieśmiarotny, takoje ž hłupstva, jak upadać u paniku ad dumak pra nieminučy skon.
***
Pavieryć u nieśmiarotnaść dušy taksama ciažka, jak pryznać u siabie najaŭnaść śmiarotnaj chvaroby.
***
Pamiž radzilniaju i mohiłkami niama anijakaj roźnicy, kažuć samahubcy.
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary