Biełaruskaja leninijana
Vobraz Lenina źjaviŭsia ŭ biełaruskim mastactvie jašče pry žyćci praletarskaha pravadyra. Pijaneram u biełaruskaj leninijanie staŭ skulptar Alaksandar Hrube, jaki ŭ 1922 h. stvaryŭ kampazycyju “Lenin na trybunie”. U hraficy pačynalnikami kultu stali Pavał Hutkoŭski, Achoła Vała, Anatol Tyčyna, Ibrahim Hembicki. U žyvapisie pieršy partret Lenina napisaŭ u 1926 h. Valancin Vołkaŭ, budučy aŭtar hierbu BSSR. Lenina malavali, lapili, tkali, vycinali, vyrazali z dreva, vykładali z sałomki. Nad vobrazam Lenina pracavali roznyja mastaki, u tym liku j samyja talenavityja. U vyniku my majem kalasalny płast biełaruskaha mastactva.
U 1991-m adbyłasia idealahičnaja pieraacenka vobrazu Lenina. Praŭda, u nas u Biełarusi vulic asabliva nie pieranazyvali, a pomnikaŭ nie čapali naahuł. Minułyja 10 hadoŭ addalili nas ad taho pačućcia adpłaty i vyzvaleńnia, ź jakim narody našaje častki śvietu skidali z pastamentaŭ stody Illiča. I ciapier hety vobraz mnohimi ŭsprymajecca amal neŭtralna. Vobraz i vobraz. Źjaviłasia mahčymaść dla pieraacenki ŭžo nie idealahičnaj, a estetyčnaj. Jak stavicca da dobrych, choć by ŭ kampazycyjnym ci žyvapisnym sensie, tvoraŭ słavutych mastakoŭ? Jakoje miesca ŭ historyi biełaruskaha mastactva zajmaje vobraz Lenina? Ci patrebnaja pieraacenka? Z hetym pytańniem my źviarnulisia da mastakoŭ i mastactvaznaŭcaŭ.
Čas zrabić inventaryzacyju
Vasil Šaranhovič, mastak-hrafik, pedahoh, prafesar, były rektar Akademii mastactvaŭ
Praca nad vobrazam Lenina — niaznačny ŭ majoj tvorčaści adrezak. U asnoŭnym ja pracavaŭ z kupałaŭskaj temaj i temaj Biełarusi. Ale da stahodździa Lenina vydaviectva vypuskała knihu, zamoviła mnie. Ja i zrabiŭ tuju knihu. Ja liču, jak i tady ličyŭ, što heta — epizod. Ale ja staraŭsia zrabić usio, što mahu jak mastak. U savieckija časy niamała mastakoŭ pracavali nad vobrazam Lenina. Ja nie kažu pra tych, chto vykonvaŭ na našym mastackim kambinacie elementarnyja raboty, jakija zvalisia “60 na 80”, partrety dla kabinetaŭ. Knihu Majakoŭskaha “Lenin” ja aformiŭ. Praŭda, tam ja rabiŭ upor na narod, na ludziej, na revalucyjnuju masu. Tam u mianie jość vobraz Lenina, samy papularny ŭ savieckaj hraficy na toj čas, — bujnaja hałava, padpiortaja rukoju. Ale možna nazvać bahata inšych mastakoŭ, jakija napisali ceły šerah karcinaŭ. Siarod ich byli j vielmi niadrennyja. U sensie žyvapisnaha rašeńnia ja b vyłučyŭ Kasmačova, jahony trypcich. Trypcich Kasmačova — najlepšaje, što było stvorana na hetuju temu ŭ biełaruskim mastactvie. Viadoma, my ŭsie, chto pracavaŭ nad vobrazam Lenina, kali b my viedali tady tyja dakumenty, tuju historyju, kali b my bačyli film Sakurava, dyk napeŭna my b pa-inšamu na ŭsio hladzieli. Ale heta ŭžo zastałosia ŭ historyi, tak jano jość. Tvory pra Lenina musiać aceńvacca: ci heta mastacki tvor, ci heta čysta idealahičny zakaz. Naśpieŭ čas zrabić inventaryzacyju taho, što stvorana. Niejak inertna da hetaha staviacca našyja mastactvazanaŭcy. A nam, mastakam, jakija pracavali nad hetaj temaju, było b cikava azirnucca.
Amorfnaja masa
Michał Barazna, prarektar Akademii mastactvaŭ, mastactvaznaŭca, mastak
Anijakaha miesca ŭ historyi mastactva vobraz Lenina nie zajmaje. Nu, byŭ taki vobraz, malavali jaho. Prajšoŭ dziasiatak hadoŭ, i pra toje miesca mała chto zhadvaje. Značyć, takoje jano j było. U mastactvie vobrazy robiacca tryvijalnymi praz šyrokaje tyražavańnie. Kali ich aktyŭna nie tyražavać, jany bolš aktyŭna ŭździejničajuć. Tamu idealohija sama siabie pierachitryła. Pry poŭnaj tryvijalnaści vobrazu Lenina jon nie ŭsprymajecca jak niešta aktyŭnaje. Z hetaj masy vyłučyć niešta aktyŭnaje, cikavaje niemahčyma. Heta amorfnaja vialikaja masa. Jak komiksy ŭ kijosku, jakija ŭžo nia chočacca hladzieć. Što zastajecca? Zastajecca ich zachoŭvać. Niemahčyma być u demakratyi taksama dyktataram. Nie źniščać ža heta.
Miortvy vobraz
Michał Aniempadystaŭ, mastak, paet
Vobraz Lenina pazbaŭleny žyvaści, kananizavany. Niama voś hetych pryščykaŭ, bolečak, detalek... Ja nia bačyŭ cikavaha ŭvasableńnia hetaha vobrazu.
Chaj palažać jašče
Jaŭhien Šuniejka, mastactvaznaŭca
Heta prablema ŭčarašniaha dnia. Jana niecikavaja. Nam ciapier treba vyrašać inšyja prablemy ŭ mastactvie. A leninijana — prablema, jakaja musić adlažacca ŭ archivach. Praz sto hadoŭ dla navuki heta budzie niejki płast... Hetyja raboty davali nie karjeru, a zarobak. Kolki ŭ nas skulptary narabili Leninaŭ? Sotni tysiačaŭ. Ale nichto z tym nia źviazvaje niejkich vynikaŭ.
Ciapier staŭleńnie da Leninijany aściarožna-čakalnaje. Choć sami tvory pa-raniejšamu zajmajuć svaje miescy na vulicach i płoščach našych haradoŭ. Lenin, pieraŭvasobleny ŭ tvory mastactva, siońnia stanovicca historyjaj, jakaja ŭžo nie zakranaje vas asabista i vašych pačućciaŭ. Napeŭna, takoje adstaronienaje staŭleńnie pakrysie zusim zapanuje ŭ hramadztvie, i aktualnaść znosu Illičoŭ z płoščaŭ pastupova źniknie. Užo siońnia tema vyzvaleńnia ad pastamentaŭ pravadyra zajmaje nia pieršaje miesca siarod aktualijaŭ dnia. Ź inšaha boku, pakul stajać u nas tyja kamiennyja kamandory, ništo inšaje nia pniecca zadavalniać usio jašče aktualnuju patrebu kumiryzmu ŭ paspalitaj dušy.
Siarhiej Paŭłoŭski
Kamientary