novaja kraina na mapie śvietu
Tymor prymaje padarunki
U minułuju niadzielu apoŭnačy hieneralny sakratar AAN Kofi Anan pieradaŭ uładu va Ŭschodnim Tymory staršyniu tamtejšaha parlamentu Fransyska Huterasu. Na miescy ściahu AAN uźniaŭsia čorna-čyrvona-žoŭty štandar Uschodniaha Tymoru, vybuchnuli tysiačy fajerverkaŭ. Toj z tymorcaŭ, chto vyžyŭ padčas kryvavaje vajny za niezaležnaść, ubačyŭ naradžeńnie svajoj krainy. Va ŭračystaściach uziali ŭdzieł delehacyi 80 krainaŭ, u tym liku Bił Klintan i prezydent Indanezii Mehavaci Sukarnaputry.
750-tysiačny Ŭschodni Tymor dahetul nikoli nia byŭ niezaležnym. U 1520 hodzie Partuhalija kalanizavała ŭschodniuju častku vostravu. Zachodniaja dastałasia halandcam. Partuhalcy syšli paśla “revalucyi hvaździkoŭ” 1975 h., i Revalucyjny front vyzvaleńnia Ŭschodniaha Tymoru (FRETILIN) abvieściŭ niezaležnaść kraju. Praz dva tydni kiraŭnik Indanezii Sucharta zahadaŭ akupavać Uschodni Tymor, choć Indanezija składajecca z raniejšych halandzkich kalonijaŭ, dzie žyli musulmanie, a Ŭschodni Tymor — partuhalski j katalicki.
Pad piatoju Sucharta
Vajna była niadoŭhaj, niaroŭnyja byli siły, i ŭžo na pačatku 1976 h. Uschodni Tymor apynuŭsia va ŭładzie Indanezii. Śviet pratestavaŭ, ale tolki na słovach. AAN tak i nie pryznała aneksii, heta zrabiła tolki Aŭstralija.
Uschodniuju častku vostravu abvieścili 27-j pravincyjaj Indanezii. Tymor zrabiŭsia zakrytaj vajskovaj kalonijaj. U vyniku vajny, represijaŭ i hoładu tam zahinuła bolš za 200 tysiačaŭ čałaviek — čverć usiaho nasielnictva. Usie hady indanezijskaj akupacyi tymorcy žyli ŭ nendzie, adzinym srodkam dachodaŭ było vyroščvańnie kavavaha bobu i ekspart sandałavaha dreva. Džakarta zabiaśpiečvała 90% biudžetu pravincyi, ale vostraŭ zaŭsiody byŭ najbiadniejšaj častkaj krainy. FRETILIN nie spyniaŭ partyzanskaj baraćby z akupantami.
Da niezaležnaści
U 1991 h. indanezijskaje vojska žorstka razahnała mirnuju niezaležnickuju demanstracyju studentaŭ u stalicy kraju Dyli. Zahinuli 270 demanstrantaŭ, mnohija prosta źnikli. Hetaja padzieja stała pačatkam novaha etapu baraćby za volu. Praź piać hadoŭ dva tymorskija zmahary — biskup Karłas Beła i Žaze Ramas Chorta — atrymali Nobeleŭskuju premiju miru. Paśla sychodu Sucharty Indanezija pačała razvalvacca. U 1998 h. jahony nastupnik prezydent Jusuf Chabibi daŭ Uschodniamu Tymoru bolšuju aŭtanomiju, a ŭ studzieni 1999 h. zhadziŭsia na referendum ab niezaležnaści. Referendumu papiaredničała šmatmiesiačnaje kryvavaje biazładździe. Vajavali pamiž saboj prychilniki niezaležnaści i jaje praciŭniki, jakich padtrymlivała indanezijskaje vojska. U vieraśni 1999 h., kali vyśvietliłasia, što 78% žycharoŭ Tymoru prahałasavali za niezaležnaść, praindanezijskija bajeviki, sychodziačy, učynili vializnuju raźniu.
Paradak u kraj pryjšoŭ razam z vojskami i administracyjaj AAN, jakija zamianili indanezijskuju milicyju, ustalavali ŭ Tymory mir i zakłali pačatki novaje dziaržavy. Demakratyčnym čynam byli abranyja parlament i ŭrad. Ministry tymorskaje dziaržavy kolki apošnich miesiacaŭ vučylisia kiravać u svaich kalehaŭ z administracyi AAN.
Na čale krainy staŭ lider niezaležnickaha ruchu Šanana Hužmaŭ, jaki na krasavickich prezydenckich vybarach atrymaŭ 82% hałasoŭ. Hužmaŭ i katalickaja carkva — hałoŭnyja prychilniki prabačeńnia i prymireńnia. Hetaja prablema, napeŭna, jašče nia chutka budzie vyrašanaja, choć u Indanezii ŭ sakaviku pačaŭsia praces 18 aficeraŭ, abvinavačanych u parušeńni pravoŭ čałavieka va Ŭschodnim Tymory.
Bajeviki buduć kajacca
260 tysiačaŭ uciekačoŭ, u tym liku tysiačy bajevikoŭ praindanezijskich arhanizacyjaŭ, źbiehli z Uschodniaha ŭ indanezijski Zachodni Tymor. Bolšaść užo viarnułasia. Pakul što nie čuvać pra akty pomsty, ludzi čakajuć, što vinavatych pakaraje dziaržava.
AAN stvaryła ŭ Tymory dva sudy. Adździeł ciažkich złačynstvaŭ sfarmulavaŭ bolš za 30 aktaŭ abvinavačańnia i viadzie śledztva pa 650 spravach. Stvoranaja na paŭdniovaafrykanski ŭzor Kamisija praŭdy i prymireńnia pavinna pačać dziejničać u nastupnym miesiacy. Miarkujecca, što prymireńnie budzie adbyvacca nastupnym čynam: na viaskovych schodach byłyja bajeviki, panuryŭšy hałovy, buduć kajacca pierad svaimi achviarami, raspaviadać pra svaje złačynstvy i pieraprašać. Vioska ich vysłuchaje i vyznačyć pakarańnie dy ŭmovy viartańnia ŭ hramadu. Ale ci atrymajecca heta?
Jak vyžyć?
Pierad maładoj dziaržavaj staić šmat pytańniaŭ. Jakuju pryniać valutu? Zastacca ź indanezijskaj rupijaj, nadrukavać ułasnyja hrošy ci, jak urešcie vyrašyli, uvieści amerykanskija dalary? Jakoj movaj havaryć? Prezydent Hužmaŭ vyrašyŭ byŭ — partuhalskaj. Ale siońnia jaje viedajuć tolki 17% žycharoŭ, 63% vałodajuć indanezijskaj. U chacie ž 91% žycharoŭ havoryć tutejšaj movaj tetum, ale jana niedastatkova raźvitaja i nia maje piśmovaj formy. Anhielskaja mova pašyranaja tolki ŭ biznes-kołach. Pryniataja ŭ sakaviku kanstytucyja vyznaje aficyjnymi movami partuhalskuju i tetum. A status rabočych movaŭ atrymali indanezijskaja i anhielskaja.
I hałoŭnaja prablema — jak vyžyć? Tymor — samaja biednaja kraina Azii z hadavym dachodam u 478 dalaraŭ na čałavieka ŭ hod. 80% žycharoŭ — sialanie, što žyvuć z naturalnaj haspadarki. Try čverci haradžanaŭ — biespracoŭnyja, bolšaja častka krainy nie zabiaśpiečanaja elektryčnaściu, škołaŭ i bolnicaŭ — adzinki.
Tymoru dapamahaje mižnarodnaja supolnaść. Jašče na dva hady tut zastanucca 5000 žaŭnieraŭ miratvorčych siłaŭ, 1000 palicyjantaŭ i 100 supracoŭnikaŭ AAN. Tymor atrymaje 440 młn. dalaraŭ na praciahu troch hadoŭ. Hrošy na pačatkovaje raźvićcio jość, a paśla kraina pačnie žyć za košt radoviščaŭ nafty i hazu z marskoha dna. Enerhanośbity buduć asnoŭnaj krynicaj dachodaŭ dziaržavy.
Praz 4 hady Ŭschodni Tymor musić pačać žyć całkam za svoj košt. Ministar zamiežnych spravaŭ krainy Ramas Chorta deklaruje: “Nia chočam paŭtarać pamyłki inšych biednych krainaŭ, traplajučy ŭ śpiral zapazyčanaści. Nia budziem prasić kredytaŭ u Suśvietnaha banku. Nie biarom anijakich pazykaŭ, tolki padarunki”.
Siarhiej Radštejn
Kamientary