Hramadstva

U Biełarusi televizary i hadzińniki ŭžo niama kudy stavić

U studzieni‑mai 2007 hoda ŭ Biełarusi źmienšyŭsia vypusk televizaraŭ, bytavych hadzińnikaŭ, chaładzilnikaŭ, kavalska‑presavych mašyn i padšypnikaŭ.

Pavodle źviestak Ministerstva statystyki i analizu, za piać miesiacaŭ hetaha hoda televizijnymi zavodami Biełarusi vyrablena 334,3 tys. televizaraŭ, što na 35,6% mienš, čym za anałahičny letašni pieryjad. Bytavych hadzińnikaŭ vypuščana 209,4 tys. (na 55,4%), bytavych chaładzilnikaŭ i marazilnikaŭ — 426,9 tys. (na 0,6%), kavalska‑presavych mašyn — 84 (na 20,8%), padšypnikaŭ kačeńnia — 4 młn. 52 tys. (na 3,5%).

Razam z tym, rastuć zapasy hetych tavaraŭ na składach pradpryjemstvaŭ. Tak, za piać miesiacaŭ nazapašana 161,5 tys. televizaraŭ, što skłała 272,1% da siaredniamiesiačnaha abjomu vytvorčaści. U paraŭnańni sa studzieniem zapasy pradukcyi vyraśli na 12,7%, z pačatkam maja — na 5,8%. Zapasy bytavych hadzińnikaŭ u 28,6 razu pieravysili siaredniamiesiačny abjom vytvorčaści. Zapasy padšypnikaŭ kačeńnia skłali 162,3% da siaredniamiesiačnaha abjomu vytvorčaści, kavalska‑presavych mašyn — 119%, chaładzilnikaŭ — 95,2%.

Abjom pramysłovaj vytvorčaści ŭ mašynabudavańni i mietałaapracoŭcy ŭzros na 12,6% u paraŭnańni z anałahičnym pieryjadam 2006 hoda.

Ahulny abjom vytvorčaści ŭ supastaŭnych cenach za piać miesiacaŭ hetaha hoda skłaŭ 7 trłn. 857,3 młrd. rubloŭ.

Pa asnoŭnych vidach pradukcyi adznačany rost pramysłovaj vytvorčaści. Usiaho ŭ studzieni‑mai ŭ halinie było vyrablena: 2.209 mietałareznych stankoŭ, što na 21,4% bolš, čym za studzień‑maj 2006 hoda; 10.341 hruzavy aŭtamabil (na 12%); 972 aŭtobusy (na 12,5%); 23.900 traktaroŭ (na 16,2%); 2.543 lifty (na 5,1%). Pavialičyłasia vytvorčaść ziernieŭboračnych kambajnaŭ na 9,7% da 779 adzinak.

Siarod tavaraŭ spažyvieckaha pryznačeńnia za hety pieryjad było vyrablena: 290,5 tys. bytavych hazavych plit (na 2,7% bolš); 11.551 elektryčnaja plita (na 4,7%); 227,1 tys. viełasipiedaŭ (na 15,8%); 59,9 tys. pralnych mašyn (u 7,5 razu).

Rentabielnaść realizavanaj pradukcyi ŭ studzieni‑krasaviku skłała pa halinie 13,9% suprać 13,1% u studzieni‑krasaviku 2006 hoda, rentabielnaść prodažu — 10,5% (10%). Dola stratnych pradpryjemstvaŭ — 23% (u studzieni‑krasaviku 2006 hoda hety pakazčyk składaŭ 25,2%).

Praterminavanaja kredytorskaja zapazyčanaść u studzieni‑krasaviku skłałasia na ŭzroŭni 399,7 młrd. rubloŭ, pavialičyŭšysia za miesiac na 2,3%, debitorskaja — 350,2 młrd. (na 2,9% bolš).

Kamientary

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»40

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Usie naviny →
Usie naviny

Dla achovy Mazyrskaha NPZ pastavili rasijski ZRK «Tor»23

U Biełarusi abmiežavali dla ŭsich mabilny internet. 30 hihabajtaŭ na miesiac na maksimalnaj chutkaści, a paśla abmiežavańni17

Čym niebiaśpiečny papularny fłešmob, jaki zavirusiŭsia ŭ sacsietkach4

Z Sankt-Pieciarburha zapuściać aŭtobus u haradski pasiołak na miažy Viciebskaj i Minskaj abłaściej3

VUP Biełarusi vyras u try razy mienš, čym płanavałasia. Čamu tak i čaho čakać ad 2026-ha?4

Za chabar zatrymali top-mieniedžara adnaho z najbujniejšych ahrapradpryjemstvaŭ Hrodzienskaj vobłaści3

Orban — pakul adziny ź lidaraŭ u ES, chto pahadziŭsia na členstva ŭ Radzie miru Trampa2

Niaviestka Bekchemaŭ. Što viadoma pra Nikołu Pelc, jakaja pasvaryłasia z Devidam i Viktoryjaj3

Maksim z Hrodna ŭ svaje 16 hadoŭ staŭ topavym hrumieram Biełarusi — voś jaho historyja1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»40

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić