“Nioman” jak fenomen
Za dziesiać hadoŭ suverennaści Horadnia zvykła da spartovaha čempijonstva. Akreśleny histaryčny peryjad nia daŭ Biełarusi nivodnaha haradzienca-indyviduała (śvisłačanka Karolčyk była ŭzhadavanaja ŭ pravincyi), ale kamandava horad nad Niomanam adabraŭ liderstva ŭ niepieramožnaj za savieckim časam stalicy.
Miarkujcie sami: u “viečnyja čempijony” krainy trapili baskietbalisty “Horadni-93” (na ich matčy ŭ nacyjanalnych turnirach ciapier amal nichto nia chodzić, bo źbićcio chłopčykaŭ-supiernikaŭ — vidovišča dla sadysta), pieramahajuć u nacyjanalnych pieršynstvach valejbolny “Kamunalnik”, chakiejny “Nioman” i fłahman chakieju na travie “Rytm”.
Na tle ich pośpiechaŭ futbolny “Nioman” doŭhi čas zastavaŭsia hetkim siracinaju-izhojem. Navat zavajova Kubku krainy ŭ 1993 h. (tady haradziency ŭ finale adoleli rečycki “Viedryč”) chutka ścierłasia z pamiaci. Haradzienskija ŭłady nia pieściać asablivaj uvahaj futbalistaŭ. Kali vobłaściu kiravaŭ Alaksandar Dubko, asnoŭnaja ŭvaha nadavałasia baskietbołu i chakieju, ciapierašni kiraŭnik addaje pryjarytet valejbołu. Adpaviedna raźmiarkoŭvalisia i materyjalnyja ŭkładańni: chakieistam — novy ladovy pałac, baskietbalistam — supersučasny parkiet. Futbalistam ža — metalovaja aharodža vakoł travianoha pola, samaje niazdarnaje vydatkavańnie hrošaj, jakoje tolki možna było ŭjavić.
Praz hady “Nioman” umacoŭvaŭ imidž tryvałaha sieradniaka najvyšejšaha biełaruskaha dyvizijonu, jakomu ničoha nie pahražaje, ale j ničoha nia śviecić. A kali j śviecić, dyk nia hreje. Prykład hetamu — dva apošnija sezony, kali haradziency spynialisia na čaćviortaj prystupcy turnirnaj leśvicy za krok ad medaloŭ. Hetyja čaćviortyja miescy istotna roźnilisia. Kali ŭ 2000 h. “Nioman” abjektyŭna dasiahnuŭ svajoj stoli, dyk letaś zastacca biez medaloŭ było kryŭdna da śloz.
Miž sezonami hałoŭny trener Siarhiej Saładoŭnikaŭ ažyćciaŭlaŭ značnuju rekanstrukcyju kamandy. Klub pakinuli rasiejski lehijaner i najlepšy snajper Siarhiej Davydaŭ, płejmejkier Aleh Kirenia i asnova abarony Siarhiej Miroškin. Pa sutnaści, razburyłasia amal usia centralnaja voś. U takoj sytuacyi staŭka była zroblenaja na miascovych vychavancaŭ (bałazie pamknieńni kvartetu najbolš talenavitych — Sulimy, Taraščyka, Sučkova dy Raŭniejki — irvanuć za miažu nia ździejśnilisia) i na śpisanych ź inšych “karabloŭ” veteranaŭ (Dziatłaŭ, Śmirnych, Turčynovič). Źmianiŭsia nia tolki skład vykanaŭcaŭ hałoŭnych rolaŭ — “Nioman” navažyŭsia hulać pa sučasnaj systemie, z tryma abaroncami.
Napiaredadni čempijanatu i specyjalisty, i zaŭziatary-aptymisty prahnazavali kamandzie ŭ najlepšym vypadku piataje-šostaje miesca. Kali na ekvatary pieršynstva haradziency zachapili liderstva, usimi heta ŭsprymałasia jak časovaja źjava. Ale voś za try tury da finišu niomancy pa-raniejšamu ačolvajuć tablicu i apiaredžvajuć najbližejšych pieraślednikaŭ na piać punktaŭ. Nielha skazać, što choć by adzin hulec “Niomanu” sioleta ŭ najlepšaj formie. U čym ža tady fenomen kamandy? Adkaz prosty — u maksymalnaj mabilizavanaści, jakoj žorstka patrabuje ad hulcoŭ kiroŭny tryjumvirat (braty Siarhiej i Valery Saładoŭnikavy dy Siarhiej Karoza). Jany — lehiendy haradzienskaha futbołu j zaŭsiody byli prykładam samaachviarnaści dla inšych. Trenery haradziencaŭ nie abiacali dasiahnuć turnirnych vyšyniaŭ, ale z času zaćvierdžańnia hałoŭnym Siarhieja Saładoŭnikava vyniki niaŭchilna palapšalisia.
Padzieńnie zaŭsiody padzieja, uźlot nie zaŭvažyć narod. Hetaje vysłoŭje sioleta haradzienskija zaŭziatary abviarhajuć. Stareńki haradzki stadyjon, zabudavany kaliści na žydoŭskich mohiłkach, u hetym sezonie nabivajecca bitma. Pryčyny tamu dźvie. Pa-pieršaje, “kamunistyčny” biaspłatny ŭvachod na trybuny, dzie cełaj zastałasia chiba tolki adna łaŭka — dla “ajcoŭ” horadu. Pa-druhoje, “Nioman” sapraŭdy robicca narodnaj kamandaj.
Miž tym, čempijonstva haradziencaŭ jašče pad sumnievam. Surjoznaj pieraškodaj stała žodzinskaje “Tarpeda”, što adabrała ŭ lidera dva bały. Napieradzie — zvyšskładany vyjezd u Salihorsk: mienavita “Šachcior” letaś pazbaviŭ pryniomanski klub bronzy. Možna zastacca ŭvohule biez uznaharodaŭ — finiš stanie jašče adnym momantam iściny j vyprabavańniem charaktaru kamandy. Chvalujuć i nastupstvy: zanadta śviežyja ŭ pamiaci hłybinnyja kryzysy, jakija spaścihali čempijonaŭ apošnich hadoŭ — mienskaje “Dynama”, mazyrskuju “Słaviju”, babrujskuju “Biełšynu” (adziny vyniatak — barysaŭski BATE, dzie futbolnaja haspadarka ładzicca na pryncypova inšych rejkach). Ci vytrymaje vyprabavańnie cichi fenomen “Niomanu” ŭ kałamutnych varunkach našaj rečaisnaści — pytańnie nastupnaha hodu.
Chielmut Kamienski
Kamientary