«Duniečka». Rež. Alaksandar Jafremaŭ. Premjera ŭ «Kastryčniku» ŭ piatnicu a 18.10.
Na tle apošnich biełaruskich filmaŭ «Duniečka» vyhladaje prafesijna. Hierainia filmu, dziesiacihadovaja dziaŭčynka, ihraje ŭ teatry, adčuvaje pieršaje kachańnie i z dapamohaj babuli (Zinaida Šarko), rasiejskaj intelihientki, raźbirajecca ŭ trahična-śmiešnych supiarečnaściach žyćcia.
U paraŭnańni ź bieskanfliktnym i «biazdomnym» «Pavadyrom» «Duniečka» — surjozny krok napierad u tvorčaści Jafremava. Źjaviłasia retra-atmasfera 20-hadovaj daŭniny — chacia zbolšaha saładžavaja i zredku krytyčnaja. Na ekranie — paznavalnyja interjery Kupałaŭskaha teatru. Ale rasiejskaja mova na scenie hučyć nienaturalna (karcina ŭ značnaj stupieni zdymałasia za rasiejskija hrošy).
Pierachody ad śloz da śmiechu i ad śmiechu da śloz paznačanyja, ale ŭ kanfliktach prytuliłasia niedahavoranaść, aktorskaja niapraŭda, niepierakanaŭčaja suciašalnaść.
Nadzvyčajnym majsterstvam vyłučajecca hukavaja partytura: šepty ŭ teatralnaj zali, šum mora, zalityja kalarovym śviatłom kadry...
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Andrej Rasinski
Kamientary