Rańni Cieciareŭski
25 kastryčnika ŭ Połackim centry ramiostvaŭ i nacyjanalnych kultur adkryłasia vystava patryjarcha fataspravy Ernsta Cieciareŭskaha. Na vernisaž sabrałasia bahata ludziej. Fotamastak vystaviŭ rańnija pracy — krajavidy horadu j kalekcyju fotapartretaŭ viadomych ludziej — barda Sieržuka Sokałava-Vojuša, eks-deputata Valera Ščukina, mastaka Alaksandra Kanavałava.
Vasil Krokva, Połacak
Maleńki hieroj
Treciaklaśnik Kraśnienskaj siaredniaj škoły, što na Kareliččynie, vyratavaŭ z ahniu dvuch maleńkich dzietak. Kali pačaŭsia pažar, baćkoŭ u chacie nie było, i dziaŭčynki-daškolnicy apynulisia ź biadoj sam-nasam. Na ščaście, pažar zaŭvažyŭ susiedzki chłopčyk, jaki adrazu kinuŭsia ŭ achopleny połymiem dom i vyvieŭ adtul pierapałochanych siaścior. Pradstaŭniki MNS uznaharodzili hieroja kaštoŭnym padarunkam. A kałhasny prafkam padaryŭ chłopcu novuju kurtku, bo jahonaja zhareła ŭ junaha ratavalnika na plačach. Zavuć hieroja Alaksandar Łožačnik. Bolej by takich Alaksandraŭ!
SP, Kareličy
Pa Łukašenkavych miaścinach
Adna ź firmaŭ Voršy pačała ažyćciaŭlać padarožžy pa maršrucie Vorša—Laŭki—Kopyś—Aleksandryja. Spačatku turysty nakiroŭvajucca ŭ muzej Kupały ŭ Laŭkach. Ekspazycyju muzeju, vidać, nie mianiali z času jaho adkryćcia, chiba za apošni čas dobraŭparadkavali terytoryju Kupałavaha lecišča. Nastupny punkt padarožža — pasiołak Kopyś — najstarejšaje pasielišča Aršanščyny i, zhodna z encyklapedyjami, miesca naradžeńnia pieršaha prezydenta RB. Za hadzinu ekskursanty naviedajuć t.zv. Piatroŭski vał — umacavańnie časoŭ Paŭnočnaj vajny. Pakažuć haściam centralnuju vulicu miastečka, na dobraŭparadkavańnie jakoha ŭ 2003 h. było vydatkavana 8 młrd rubloŭ. Adnak za pryhožaj abhortkaj nie vidać hałoŭnaj prablemy miastečka — biespracoŭja. Adzinaje značnaje pradpryjemstva tut — kieramičny cech, dzie robiać z pryvaznoj hliny zhrabnyja harški dy vazy. Vysokaj jakaści miascovaja hlina daŭno nie zdabyvajecca, bo šmat kaštuje jaje pierapracoŭka. A niekali vyraby kopyskich kaflaroŭ byli viadomyja daloka za miežami Biełarusi. U adnoj z zalaŭ Ermitažu j siońnia možna ŭbačyć vializnuju pryhožuju kaflu «Tajnaja viačera», zroblenuju ŭ Kopysi ŭ XIX st.
Paśla Kopysi turysty nakiroŭvajucca na druhi bierah Dniapra — tam užo Škłoŭski rajon Mahiloŭskaj vobłaści. Sioleta ŭ lipieni Alaksandar Łukašenka naviedaŭ małuju radzimu j zahadaŭ pabudavać tut stacyjanarny most (pantonny pracuje šeść miesiacaŭ u hod). Dla pabudovy navat pryjdziecca źnieści try damy.
U vioscy Aleksandryja, adkul pajšoŭ u vialiki śviet budučy prezydent, pakažuć škołu, dzie jon vučyŭsia, dy miesca, dzie stajała matčyna chata. Čas znachodžańnia ŭ vioscy abmiežavany 15 chvilinami. Mabyć, dla taho, kab cikaŭnyja turysty nie pačali zadavać roznyja niedarečnyja pytańni, nakštałt taho, čamu razburyli prezydentavu chatu.
Jaŭhien Žarnasiek,
Vorša
Kamientary