Archiŭ

Z usioj krainy

Rańni Cieciareŭski

25 kastryčnika ŭ Połackim centry ramiostvaŭ i nacyjanalnych kultur adkryłasia vystava patryjarcha fataspravy Ernsta Cieciareŭskaha. Na vernisaž sabrałasia bahata ludziej. Fotamastak vystaviŭ rańnija pracy — krajavidy horadu j kalekcyju fotapartretaŭ viadomych ludziej — barda Sieržuka Sokałava-Vojuša, eks-deputata Valera Ščukina, mastaka Alaksandra Kanavałava.

Vasil Krokva, Połacak

Maleńki hieroj

Treciaklaśnik Kraśnienskaj siaredniaj škoły, što na Kareliččynie, vyratavaŭ z ahniu dvuch maleńkich dzietak. Kali pačaŭsia pažar, baćkoŭ u chacie nie było, i dziaŭčynki-daškolnicy apynulisia ź biadoj sam-nasam. Na ščaście, pažar zaŭvažyŭ susiedzki chłopčyk, jaki adrazu kinuŭsia ŭ achopleny połymiem dom i vyvieŭ adtul pierapałochanych siaścior. Pradstaŭniki MNS uznaharodzili hieroja kaštoŭnym padarunkam. A kałhasny prafkam padaryŭ chłopcu novuju kurtku, bo jahonaja zhareła ŭ junaha ratavalnika na plačach. Zavuć hieroja Alaksandar Łožačnik. Bolej by takich Alaksandraŭ!

SP, Kareličy

Pa Łukašenkavych miaścinach

Adna ź firmaŭ Voršy pačała ažyćciaŭlać padarožžy pa maršrucie Vorša—Laŭki—Kopyś—Aleksandryja. Spačatku turysty nakiroŭvajucca ŭ muzej Kupały ŭ Laŭkach. Ekspazycyju muzeju, vidać, nie mianiali z času jaho adkryćcia, chiba za apošni čas dobraŭparadkavali terytoryju Kupałavaha lecišča. Nastupny punkt padarožža — pasiołak Kopyś — najstarejšaje pasielišča Aršanščyny i, zhodna z encyklapedyjami, miesca naradžeńnia pieršaha prezydenta RB. Za hadzinu ekskursanty naviedajuć t.zv. Piatroŭski vał — umacavańnie časoŭ Paŭnočnaj vajny. Pakažuć haściam centralnuju vulicu miastečka, na dobraŭparadkavańnie jakoha ŭ 2003 h. było vydatkavana 8 młrd rubloŭ. Adnak za pryhožaj abhortkaj nie vidać hałoŭnaj prablemy miastečka — biespracoŭja. Adzinaje značnaje pradpryjemstva tut — kieramičny cech, dzie robiać z pryvaznoj hliny zhrabnyja harški dy vazy. Vysokaj jakaści miascovaja hlina daŭno nie zdabyvajecca, bo šmat kaštuje jaje pierapracoŭka. A niekali vyraby kopyskich kaflaroŭ byli viadomyja daloka za miežami Biełarusi. U adnoj z zalaŭ Ermitažu j siońnia možna ŭbačyć vializnuju pryhožuju kaflu «Tajnaja viačera», zroblenuju ŭ Kopysi ŭ XIX st.

Paśla Kopysi turysty nakiroŭvajucca na druhi bierah Dniapra — tam užo Škłoŭski rajon Mahiloŭskaj vobłaści. Sioleta ŭ lipieni Alaksandar Łukašenka naviedaŭ małuju radzimu j zahadaŭ pabudavać tut stacyjanarny most (pantonny pracuje šeść miesiacaŭ u hod). Dla pabudovy navat pryjdziecca źnieści try damy.

U vioscy Aleksandryja, adkul pajšoŭ u vialiki śviet budučy prezydent, pakažuć škołu, dzie jon vučyŭsia, dy miesca, dzie stajała matčyna chata. Čas znachodžańnia ŭ vioscy abmiežavany 15 chvilinami. Mabyć, dla taho, kab cikaŭnyja turysty nie pačali zadavać roznyja niedarečnyja pytańni, nakštałt taho, čamu razburyli prezydentavu chatu.

Jaŭhien Žarnasiek,

Vorša

Kamientary

Ciapier čytajuć

Cichanoŭski patłumačyŭ, čamu jon tak pavodziŭ siabie ŭ Ńju-Jorku90

Cichanoŭski patłumačyŭ, čamu jon tak pavodziŭ siabie ŭ Ńju-Jorku

Usie naviny →
Usie naviny

Załužny: Ukrainu ŭratuje stvareńnie kibierfizičnaj sistemy abarony, z aporaj na robataŭ3

«Byŭ stračany momant ź Biełaruśsiu». Zialenski padčas vystupleńnia ŭ AAN zhadaŭ našu krainu10

Aŭtapen zamiest partreta. U Biełym domie vytančana paździekavalisia z Džo Bajdena15

Cichanoŭskaja ŭ Ńju-Jorku parazmaŭlała z Karalem Naŭrockim VIDEA7

«Adzin minus — tut ja raźlubiŭ bulbu». Jehipcianin ažaniŭsia ź biełaruskaj i pierajechaŭ u Brest1

U Vialikabrytanii źjaviŭsia vajskovy ataše ŭ Biełarusi12

U Nvidia prablema: zanadta šmat hrošaj3

Ziankovič nazvaŭ imia pravakatara, ź jakoha pačałasia sprava zmoŭščykaŭ suprać Łukašenki. Jaho karjera ciapier pajšła ŭharu29

Viktar Kalina zajaviŭ, što nikoli nie nazyvaŭ Łukašenku tarakanam13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭski patłumačyŭ, čamu jon tak pavodziŭ siabie ŭ Ńju-Jorku90

Cichanoŭski patłumačyŭ, čamu jon tak pavodziŭ siabie ŭ Ńju-Jorku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić