Muzyčny krytyk Vitaŭt Martynienka raspavioŭ BiełaPAN, što na hetym dysku jość i jaho vierš, i pračytaŭ niekalki radkoŭ ź jaho:
«A ja — bieła-čyrvona-bieły,
Ja zastaŭsia ŭsio toj ža viery.
Koler bieła-čyrvona-bieły — Moj ściah, maja sutnaść, maja luboŭ».
«Dla mianie heta našyja histaryčnyja simvały. My — litviny, my stvaryli hetu cyvilizacyju, my paŭpłyvali na dynastyčnyja radavody ŭsioj Jeŭropy — Habsburhaŭ, Jahiełonaŭ, karaleva Francyi Anna — unučka Rahniedy… I, apynuŭšysia pad čyrvona-zialonym ściaham, my ad hetaha čamuści admaŭlajemsia», — padzialiŭsia svaimi razvahami Martynienka.
«Majo stanaŭleńnie jak asoby pačałosia ŭ kancy 80-ch — pačatku 90-ch hadoŭ minułaha stahodździa, — raskazaŭ BiełaPAN pradziusar Vital Supranovič, — kali ŭ Biełarusi źjavilisia hetyja simvały, kali jany stali dziaržaŭnymi. Tyja hady — najbolš važnyja ŭ maim žyćci. Hety dysk — zborka pieśniaŭ roznych vykanaŭcaŭ za 20–30 apošnich hadoŭ. Vybirać było davoli składana, tamu što piesień akazałasia vielmi šmat. My kiravalisia takimi kryteryjami, kab pieśni byli ŭnikalnymi, mienš viadomymi, albo, naadvarot, užo stali kultavymi».
Adzin z aŭtaraŭ i vykanaŭcaŭ, čyja pieśnia ŭvajšła ŭ albom, — rok-bard Ihar Simbiroŭ.
«Biez pafasnych, trapiatkich adnosinaŭ da našych simvałaŭ, da našaj uvohule ahulnačałaviečaj identyfikacyi prosta niemahčyma, — havoryć jon. — Bieł-čyrvona-bieły ściah, hierb „Pahonia“ — heta śviatoje. Ja atrymaŭ vialikaje zadavalnieńnie ad pracy nad prajektam i dumaju, što heta tolki pačatak».
Kamientary