Mierkavańni55

Što za navała ź Ministerstva abarony na słaŭny horad Vaŭkavysk?

Kamierton Siarhieja Vahanava.

To tank «IS-3» uściahnuć na pastamient — nibyta ŭ pamiać ab vyzvalicielach ad fašystaŭ. To BMD-1 — nibyta ŭ honar «afhancaŭ»...

Usich, kamu nie padabajecca takoje militarysckaje «ŭšanavańnie» trahičnych staronak biełaruskaj historyi — ci ŭ Druhoj suśvietnaj vajnie, ci ŭ afhanskaj avantury, — ministerskija ideołahi zaličajuć u «falsifikatary».

Ja taksama ŭdastoiŭsia hetkaha honaru, kali amal hod tamu napisaŭ pra zhadany tank natatku «Tankavaja ataka»...

Usio ž cikava, jakoj mietadałohijaj karystajucca ŭ svaim zmahańni z «falsifikatarami» zmahary ŭ pahonach ź vialikimi zorkami.

Voś prahramny, tak by mović, artykuł byłoha ministra abarony, zaraz dziaržsakratara Savieta biaśpieki hienierała Malcava «Vielikaja Otiečiestviennaja vojna: sražienije za pravdu istorii», nadrukavany ŭ haziecie «Vo słavu Rodiny». Spačatku ja vyrašyŭ, što hienierał pamiž maštabnymi manieŭrami pahłybiŭsia ŭ sakretnyja archivy, u vyvučeńnie i pradjaŭleńnie śvietu jašče nieviadomych histaryčnych dakumientaŭ. Ale ničoha, što mahło b vymusić da napisańnia hetaha artykuła, nie znajšoŭ. Ni novych dakumientaŭ, ni spasyłak na niejkija «varožyja» vydańni, ni kankretnych falsifikataraŭ... Zatoje šmat vialikich ličbaŭ, žyvoj i niežyvoj siły, bajavoj techniki, patryjatyzma, hierojstva, samaachviarnaści…

Karaciej kažučy, sucelnaja fartyfikacyja ŭ adbivańni atak niejkich «falsifikataraŭ», jakija, u pryvatnaści, usio vydumlajuć i vydumlajuć, što pieramoha nad Hiermanijaj była dasiahnuta «haroj trupaŭ», a nie vyklučna intelektam i majsterstvam savieckich vojenačalnikaŭ. Nie chapaje tolki «dziesiaci stalinskich udaraŭ», pa jakich, pamiataju, ja byŭ najlepšy ŭ kłasie admysłoviec jašče ŭ 50-ch hadach minułaha stahodździa. Tym nie mienš, hienierał abviaščaje maštabnaje nastupleńnie, «boj v śfierie smysłov nie poślednij, no, niesomnienno, riešitielnyj i bieskompromissnyj»...

Hienierały naŭrad ci padobny na don-kichotaŭ, kab zmahacca ź vietranymi młynami. Niešta i sapraŭdy turbuje ich u «śfiery sensaŭ» i vymušaje budavać svaju «liniju Stalina».

Što?

A voś što: namahańni «sozdanija obraza našiej Rodiny kak jakoby poročnoj obŝiestviennoj konstrukcii».

Pad «Rodinoj» majecca na ŭvazie Saviecki Sajuz, a ŭ kantekście — i Respublika Biełaruś.

Usio ž patrabujecca niezvyčajnaja hienieralskaja kiemlivaść, kab žyć na dźvie radzimy. I naŭmysnaje biaspamiactva, kab vystaŭlać złačynny stalinski režym niavinnaj «obŝiestviennoj konstrukcijej» i zachoŭvać pry tym viernaść «pravdie istorii». U cyvilnych palitykaŭ, za vyklučeńniem niekatorych prezidentaŭ u mundzirach, heta ŭžo atrymlivajecca zusim drenna ci nie atrymlivajecca zusim.

I tady ŭ boj iduć adny hienierały. U Rasii, što praŭda, užo nie adny: stvarajuć u dapamohu admysłovyja vajskovyja roty. Tolki navošta? Praściej pierapisać savieckija padručniki, dzie ŭsia historyja minułaj vajny raskładziena pa palicach zhadanych «stalinskich udaraŭ». Ci dadać niešta novieńkaje, sučasnaje, tak by mović, nakštałt taho, što ź niepadkupnaj hienieralskaj adkrytaściu śćviardžałasia na sajcie rasijskaha Ministerstva abarony. Akazvajecca, Druhaja suśvietnaja vajna pačałasia pa vinie Polščy. Nie zadavoliła, maŭlaŭ, «umieriennyje prietienzii» Hiermanii i ŭciahnuła takuju niavinnuju «obŝiestviennuju konstrukciju», jak SSSR, u kryvavuju historyju, pieraškodziła damaršyravać sumiesny z fašystami parad...

Nie, nie praŭda ab vajnie turbuje postsaviecki hienieralitet i byłych kamunistyčnych, a ciapier impierskich ideołahaŭ — u ich asablivaj patreby ŭ praŭdzie nikoli nie było i siońnia niama. A razdražniaje taja horkaja praŭda, što dla narodaŭ i krain, ź jakich paśla vajny byŭ źbity saviecki błok, śviata vyzvaleńnia ad fašyzmu doŭžyłasia zusim koratka...

Datyčna da Biełarusi niama bolš dokaznych, čymści hienieralskaja «praŭda historyi», prykładaŭ taho, što dasiul doŭžycca ideałahičnaja akupacyja Savieckim Sajuzam — padahravaje revanšyzm za histaryčnuju parazu ŭ «chałodnaj vajnie», šturchaje da pošuku źniešnich i ŭnutranych vorahaŭ, padmianiaje asensavańnie historyi i narmalovuju hramadskuju dyskusiju čarhovym «sražienijem za pravdu». Pa ŭsich praviłach fartyfikacyjnaha mastactva adbudoŭvajucca starasavieckija prapahandysckija reduty pad maskirovačnaj sietkaj z hučnych słovaŭ pra hieraizm, patryjatyzm, samaachviarnaść, pamiać ab zahinułych i pavazie da žyvych...

Horš za ŭsio, što ad usiaho hetaha ludzi, asabliva maładyja, z palohkaj staviacca ŭvohule da vajny, a ich śviadomaść uzbudžaje pieramožny militaryscki apłomb. Pamiataju, jak pa rasijskich telekanałach raskručvałasia kampjutarnaja hulnia pad nazvaj «Vtoraja mirovaja vojna». Na pytańnie da raspracoŭščykaŭ, ci moža ŭ hetaj hulnie pieramahčy Hiermanija, jany, maładyja intelektuały i razumniki, harantavali, što «pobieda vsiehda budiet za nami».

...A «dziesiać stalinskich udaraŭ» pavylatali z majoj hałavy, kali ŭvosień 1956-ha my ŭsim kłasam trapili ŭ Bresckuju krepaść.

My išli da krepaści pa chistkim moście, aściarožna abychodziačy pravały ŭ draŭlanym naścile. Ja ŭchapiŭsia za adlityja, zdavałasia, na stahodździ kruhłyja čyhunnyja parenčy i zaraz ža raździor ruku ŭ kroŭ — na ŭsim praciahu jany byli parvany askołkami, što pavyvaročvali navyvarat režučyja pa krajach dzirki...

Jana vielmi vostraja, praŭda historyi. Kak dabracca da jaje, chapajučysia za parenčy, pa chistkim, z pravałami, moście Času, treba nie ruku — dušu raździorci ŭ kroŭ.

Kudy praściej uściahvać na pastamienty tanki...

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Statkievič raskazaŭ, jak vyžyvaŭ u źniavoleńni. I čym zajmajecca ciapier1

Statkievič raskazaŭ, jak vyžyvaŭ u źniavoleńni. I čym zajmajecca ciapier

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija paskardziłasia ŭ JUNIESKA na film, jaki atrymaŭ «Oskara». Kažuć, što nie padumali pra dziaciej11

Pančochi razładu: Mark Formelle znoŭ apynuŭsia ŭ centry skandału. Što na hety raz zdaryłasia?10

Rasija pačała viasnovy nastup na 100‑kiłamietrovym froncie. Ukraina była hatovaja8

U Barysavie pastavili darožny znak, jaki źbiantežyŭ kiroŭcaŭ5

Statkievič raskazaŭ, što ŭžo miesiac žyvie biez dakumientaŭ

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii19

Jak u Zasłaŭi mužčyna kiruje dziciačym sadkom2

Polski sud adobryŭ ekstradycyju viadomaha rasijskaha archieołaha va Ukrainu. Jaho vinavaciać u niezakonnych raskopkach u Krymie2

Ułady Vilni źmieniać statut himnazii imia Franciška Skaryny6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Statkievič raskazaŭ, jak vyžyvaŭ u źniavoleńni. I čym zajmajecca ciapier1

Statkievič raskazaŭ, jak vyžyvaŭ u źniavoleńni. I čym zajmajecca ciapier

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić