Pavodle prahnozaŭ AAN, kolkaść nasielnictva Rasii da 2025 hodzie budzie składać 121-136 miljonaŭ čałaviek, a da 2030 hoda — tolki 115 miljonaŭ.
Pierapis nasielnictva 2010 vyjaviŭ masu pasiołkaŭ i haradoŭ, ad jakich zastalisia adny nazvy. Rezka źniziłasia nasielnictva nie tolki viosak, ale i małych haradoŭ i pasiołkaŭ. Nie varta dumać, što heta tolki rajony Dalokaha Uschodu, — heta i vobłaści, jakija znachodziacca za 200-300 kiłamietraŭ ad Maskvy.
U 2010 hodzie Rasija aficyjna straciła bolš za 3000 nasielenych punktaŭ. Pavodle źviestak Ministerstva rehijanalnaha raźvićcia RF, ad 1990 hoda ŭ krainie źnikła 23 000 nasielenych punktaŭ.
Prafiesar Amierykanskaha instytuta pradprymalnictva Nikałas Ebierštadt ŭ svajoj knizie «Demahrafičny kryzis Rasii ŭ mirny čas» piša: «Heta nie prosta šyroki demahrafičny kryzis, heta dalekasiažny kryzis čałaviečych resursaŭ… Rasija ŭjaŭlaje saboj sučasny paradoks, i mahčyma, unikalny sučasny paradoks: pry vysokaj dastupnaści adukacyi ŭ najaŭnaści niedachop čałaviečaha kapitału… Kiraŭnictva ŭ Kramli ŭ niejkaj stupieni sprabuje zmahacca z častkaj hetych prablem, ale padobna, ambitnyja lidary Rasii jašče navat nie pačali ŭśviedamlać maštab taho, što adbyvajecca».
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary