Kultura22

Pilip Orlik macuje biełaruski ŭjazny turyzm

Na Vilejščynie 335 hadoŭ tamu naradziŭsia vydatny dziaržaŭny dziejač Ukrainy, hietman i aŭtar jaje pieršaj Kanstytucyi Pilip Orlik.


Pilip Orlik

Va ŭkraincaŭ na Vilejščynie svaje intaresy — tut, u vioscy Kasuta, 335 hadoŭ tamu naradziŭsia vydatny dziaržaŭny dziejač Ukrainy, hietman i aŭtar jaje pieršaj Kanstytucyi Pilip Orlik. Niezdarma voś ŭžo niekalki hadoŭ zapar siudy pryjazdžajuć delehacyi biełaruskich i ŭkrainskich navukoŭcaŭ, pradstaŭniki Ukrainskaha pasolstva, krajaznaŭcy i hramadskija dziejačy. Pastupova niespraviadliva zabytaje imia Pilipa Orlika viartajecca na jaho histaryčnuju radzimu. Niadaŭna Vilejščyna adznačyła 335‑hodździe z dnia naradžeńnia słaŭnaha syna dvuch narodaŭ. Padčas uračystaściaŭ znoŭ była ahučana ideja stvareńnia ŭ Kasucie turystyčnaha centra, pry čym nie tolki dla ŭkrainskich haściej.

Vilejščyna — malaŭničy i bahaty svajoj historyjaj kraj, a asoba i bijahrafija Pilipa Orlika nadzvyčaj cikavaja i pavučalnaja, niezdarma jamu pryśviačajuć navukovyja pracy, daśledavanni i čytanni. I toje, što adbyvajecca voś užo nie pieršy hod u kastryčniku ŭ Kasucie i Vilejcy, demanstruje, što hetyja dva składniki mohuć być vykarystany i dla patryjatyčnaha vychavańnia moładzi, i dla pryciahnieńnia siudy turystaŭ. Sioleta śviata atrymałasia asabliva ciopłym. Jano pačałosia paminalnaj słužbaj u Kasucinskaj Śviata‑Piatra‑Paŭłaŭskaj carkvie. Potym pradstaŭniki Ukrainskaha pasolstva, kiraŭnictva rajona, hramadskich abjadnańniaŭ, navukoŭcy i miascovyja žychary ŭskłali kvietki da pamiatnaha znaka, jaki byŭ adkryty ŭ Kasucie hod tamu. Płanujecca, što na hetym miescy ŭ bližejšy čas paŭstanie pomnik Pilipu Orliku. Idzie razmova i pra stvareńnie ŭ Kasucie muzieja hetaha nieardynarnaha čałavieka.

— Kanstytucyja Pilipa Orlika i siońnia ŭražvaje svajoj aktualnaściu i vysokim pravavym uzroŭniem, — skazaŭ u svajoj pramovie Nadzvyčajny i Paŭnamocny Pasoł Ukrainy ŭ Biełarusi Ihar Lichavy. — Sučasnyja navukoŭcy i palityki nie biez padstaŭ nazyvajuć jaje adnoj z samych demakratyčnych kanstytucyj, u jakoj jaskrava adlustravany ideały ŭkrainskaj nacyi.

Asablivym momantam śviata stała vykanańnie ŭkrainskim falkłornym ansamblem «Vatra» i narodnym choram «Krinicia» piesni‑himna «Božie Vielikij, Jedinij, nam Ukrainu chrani». U toj ža dzień u horadzie Vilejka była adkryta pamiatnaja doška na vulicy, jakaja atrymała nazvu ŭ honar Pilipa Orlika. Potym hosci naviedali Vilejski krajaznaŭčy muziej. Na zaviaršeńnie adbyŭsia vialiki kancert z udziełam ukrainskich ansambla i choru i samadziejnych mastackich kalektyvaŭ Vilejki.

Volha Miadźviedzieva, «Źviazda»

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Viaskoviec z-pad Babrujska imitavaŭ svaju śmierć, kab nie płacić pazyki, a paśla zahinuŭ na vajnie za Rasiju2

Viaskoviec z-pad Babrujska imitavaŭ svaju śmierć, kab nie płacić pazyki, a paśla zahinuŭ na vajnie za Rasiju

Usie naviny →
Usie naviny

Dakumientalny film pra Miełaniju Tramp akazaŭsia kasavym pravałam2

Kitaj zabaraniaje «niabačnyja» klamki ŭ aŭtamabilach3

«Biełsajuzdruk» dałučajuć da «Biełpošty»

Mask płanuje stvaryć na kalaziamnoj arbicie sapraŭdnaje suzorje centraŭ apracoŭki danych. Rasija zaniepakojenaja2

Sučasnyja ciahniki ź Minska ŭ Viciebsk i Mahiloŭ mianiajuć na staryja9

Aryna Sabalenka pakazała svoj partret u styli Džakondy7

Dziaŭčynu ŭdaryła tokam u minskim tralejbusie — ciapier jana lažyć u kardyjałohii9

Cichanoŭskaja sustrełasia ź Viktaram Babarykam20

«Budzieš admaŭlacca — pajedzieš u SIZA». Jak u Biełarusi źbirajuć na «dabračynnaść» z zatrymanych pa palityčnych spravach

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Viaskoviec z-pad Babrujska imitavaŭ svaju śmierć, kab nie płacić pazyki, a paśla zahinuŭ na vajnie za Rasiju2

Viaskoviec z-pad Babrujska imitavaŭ svaju śmierć, kab nie płacić pazyki, a paśla zahinuŭ na vajnie za Rasiju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić