Ekanomika11

Usie najbujniejšyja biełaruskija biznesy ŭ Litvie skaracili padatkovyja adličeńni ŭ biudžet

Kampanii ź biełaruskimi ŭłaśnikami, jakija ŭvachodziać u top-500 najbujniejšych padatkapłacielščykaŭ Litvy, zaŭvažna skaracili pa vynikach 2025 hoda sumy płaciažoŭ u biudžet hetaj krainy. Adpaviednyja źviestki, jakija vyvučyła vydańnie Thinkthanks.pro, apublikavała Dziaržaŭnaja padatkovaja inśpiekcyja (VMI) pry Ministerstvie finansaŭ Litvy.

Zdymak ilustracyjny. Fota: facebook.com/epam.lithuania

Jak i pa vynikach 2024 hoda, u top-500 za minuły hod apynulisia čatyry kampanii, jakija majuć biełaruskich ułaśnikaŭ.

Heta try IT-biznesy, dva ź jakich (Epam sistemos i Wargaming Vilnius) uvajšli ŭ pieršuju piaciorku najbujniejšych padatkapłacielščykaŭ u svajoj halinie. I jašče adno miasapierapracoŭčaje pradpryjemstva — Krekenavos agrofirma z Kiejdanskaha rajona. Jaho saŭładalnicaj źjaŭlajecca hramadzianka Biełarusi Julija Uspaskich-Krucikava.

Usie kampanii ź biełaruskimi karaniami zdali pazicyi ŭ rejtynhu:

  • Epam sistemos («dačka» adnaho z suśvietnych IT-lidaraŭ) pieramiaściłasia z 72‑ha miesca ŭ 2024 hodzie na 97‑y radok u 2025-m;
  • Wargaming Vilnius — z 109‑ha na 128-je;
  • Krekenavos agrofirma — z 119‑ha na 200-je;
  • Gurtam — z 262‑ha na 317-je.

U 2025 hodzie hetaja čaćviorka zapłaciła bolš čym na 15% mienš padatkaŭ, čym hodam raniej. Kali ŭ 2024 hodzie sukupnaja suma pieraličanych hetymi kampanijami hrošaj składała 49,7 miljona jeŭra, to ŭ 2025 hodzie — užo 43,1 miljona jeŭra.

Voś jak skaracili płaciažy hetyja kampanii letaś:

  • Epam sistemos: z 17,8 miljona da 15,9 miljona jeŭra;
  • Wargaming Vilnius: z 13,3 miljona da 12,5 miljonaŭ;
  • Krekenavos agrofirma: z 12,3 miljona da 8,6 miljona;
  • Gurtam: z 6,3 miljona da 6,0 miljona.

Praŭda, u toj ža čas zaŭvažna skaracilisia (bolš čym na 20%) padatkovyja pieraličeńni i z hałoŭnaj krynicy litoŭskaha biudžetu — chołdynhu Orlen Lietuva. U 2025 hodzie Orlen Lietuva zapłaciła 415,6 miljona jeŭra padatkaŭ, tady jak hodam raniej hetaja suma składała 522,9 miljona jeŭra.

Pieršaja piaciorka najbujniejšych padatkapłacielščykaŭ Litvy:

  • Orlen Lietuva — 415,6 miljona jeŭra;
  • Circle K Lietuva — 375,0 miljona jeŭra;
  • Okseta — 356,7 miljona jeŭra;
  • Philip Morris Baltic — 288,6 miljona jeŭra;
  • KN Energies — 287,4 miljona jeŭra.

Kamientary1

  • Bububu
    03.02.2026
    Nu, chaj suciašajucca vyciskańniem Ofisu i pavieličeńniem padatkaŭ ad raznosčykaŭ ježy z Banhładeš.

Ciapier čytajuć

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»12

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski: Struktura rasijskich strat — 62% zabitych i 38% paranienych3

U Minsku pačali budavać vialiki padziemny fudkort4

U Polščy paviedamili pra zatrymańnie biełaruskaha «złodzieja ŭ zakonie». Voś tolki niezrazumieła, što ź im rabić dalej

Ukraina prapanoŭvała ZŠA technałohii procidziejańnia iranskim bieśpiłotnikam. Tyja nie zacikavilisia, ciapier ličać heta «najbolšym promacham»14

ZŠA abmiažujuć pasłableńnie naftavych sankcyj suprać Rasii pastaŭkami ŭ Indyju3

Paśla niekalki hadoŭ skaračeńnia ŭ Biełarusi znoŭ stała raści kolkaść ahrasiadzib

Pryznali «ekctremisckim farmavańniem» telehram-čat «Biełarusy Valensii»2

Prycelny ŭdar pa miescy zborki naziemnych dronaŭ u Daniecku — troje rasijskich vajskoŭcaŭ zahinuli, adzin źnik2

Stałkier Hanny Bond prymataŭ da jaje mašyny cacku z čyrvona-zialonym ściažkom18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»12

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić