Hulec vienhierskaha «Čurha» i handbolnaj zbornaj Biełarusi Barys Puchoŭski u intervju Priessbołu raspavioŭ pra žyćcio ŭ Vienhryi.
Majo mierkavańnie — pracuju ŭ paśpiachovaj dziaržavie. Dla prykładu voźmiem choć by inflacyju.
Vienhryja — člen Jeŭrasajuza. Ale zachoŭvaje svaju valutu. Dyk voś za čas majho znachodžańnia tam kurs jeŭra ŭ adnosinach da forynta padniaŭsia na niejki mizer, umoŭna kapiejki na try…
A suadnosiny «cana — jakaść» u dačynieńni da praduktaŭ, vopratki?
Niejak žonka i ciešča kuplali miasa. I byli pryjemna ździŭleny jaho nizkim koštam pry biezdakornym źniešnim vyhladzie i smaku. Kudy b ty ni zajšoŭ, u kruty restaran abo maleńkuju zabiahałaŭku, ciabie dušeŭna sustrenuć, nakormiać dobra i smačna. Pryčym za nievialikuju płatu. Karaciej, kraina cikavaja, haścinnaja i dla narmalnaha žyćcia vielmi navat pasuje. Ja lublu radzimu i tolki ŭ Biełarusi adčuvaju siabie doma. Adnak kali b u jakaści niezaležnaha ekśpierta-kasmapalita mnie prapanavali vybrać pamiž Vienhryjaj i Biełaruśsiu — vybraŭ by Vienhryju.
Zarok spakoju — stabilnaść. Nie taja, što ŭ televizary, a realnaja. U Vienhryi ja jaje baču. Doma — nie. Pierapady ŭ ekanomicy, rost cen.
Dapuścim, prajšoŭ chakiejny čempijanat śvietu. Tak, usio kłasna, paviesialilisia. Ale zamiežniki raźjechalisia, a prostyja biełarusy ŭ šoku: učora jany atrymali hrošy, siońnia jany ŭžo ničoha nie vartyja.
Kamientary