Portnikaŭ: My nie možam skazać, ci zachavajecca biełaruskaja dziaržaŭnaść
Ukrainski žurnalist i publicyst Vital Portnikaŭ analizuje, čamu Maskvie ŭ Biełarusi «amal usio ŭdałosia», a va Ukrainie — nie.
Dvaccać hadoŭ tamu na pieršaj pałasie prachanaŭskaj haziety «Zavtra» źjavilisia vialikija partrety pieramožcaŭ prezidenckich vybaraŭ va Ukrainie i Biełarusi, Leanida Kučmy i Alaksandra Łukašenki. Šavinistyčny štotydniovik litaralna zachłynaŭsia ad zachapleńnia: nu narešcie da ŭłady pryjšli tyja, chto viernie Biełaruś z Ukrainaj ruskamu caru. Biełaruśnaša! Ukrainanaša!
Praz dvaccać hadoŭ Kreml usio hetak ža viadzie biespaśpiachovuju, choć ciapier i kryvavuju, vajnu za ŭkrainskija ziemli, sprabujučy prymusić byłuju «druhuju respubliku» Savieckaha Sajuza admovicca nie tolki ad kursu na viartańnie ŭ cyvilizavany śviet, ale i, pa sutnaści, ad ułasnaj dziaržaŭnaści.
A voś ź Biełaruśsiu amal usio ŭdałosia: kraina žyvie amal na poŭnym rasijskim utrymańni, jaje ekanomika ničym nie adroźnivajecca ad taho «narodnahaspadarčaha kompleksu», jaki Łukašenka atrymaŭ ad kamunistyčnaha načalstva.
Biełaruś uvajšła nie tolki ŭ prasłavuty Mytny sajuz, ale i ŭ ADKB.
Na jaje terytoryi znachodziacca rasijskija vojski, hatovyja pa adnym tolki ŭzmachu ruki Uładzimira Pucina ŭčynić vajenny pieravarot ŭ padviedamasnaj dziaržavie.
Biełaruskaja palityčnaja i pradprymalnickaja elita dehradavała, apazicyja źniščanaja, aparat ułady, armii i śpiecsłužbaŭ infiltravacca rasijskimi ahientami. Čamu ž ź Biełaruśsiu ŭdałosia, a z Ukrainaj nie? I heta pry tym, što ŭ 1994 hodzie Maskva aktyŭna padtrymlivała na prezidenckich vybarach va Ukrainie Leanida Kučmu i praciviłasia pośpiechu Alaksandra Łukašenki ŭ Biełarusi. Navat napiaredadni druhoha tura premjer-ministr Viktar Čarnamyrdzin, jaki prylacieŭ u Minsk padtrymać maskoŭskaha favaryta Viačasłava Kiebiča, admoviŭsia razmaŭlać z najbolš vierahodnym pieramožcam vybaraŭ. Adzinym rasijskim palitykam, jaki vitaŭ Łukašenku, tady byŭ Uładzimir Žyrynoŭski. A voś dapamahać Kučmie ŭ Kijeŭ prylataŭ Arkadź Volski, i svaich simpatyj da byłoha ŭkrainskaha premjera jašče da vybaraŭ nie chavali vyšejšyja kiraŭniki Rasiei i inšych krain SND.
Možna skazać, što, apynuŭšysia ŭ prezidenckim kabiniecie, Kučma adrazu ž staŭ bolšym patryjotam, čym Bandera z Šuchievičam. Ale heta nie zusim tak: druhi prezident Ukrainy ŭ pieršyja i apošnija hady svajho praŭleńnia byŭ atočany maskoŭskimi staŭlenikami. Pieršy kiraŭnik jaho administracyi — Dźmitryj Tabačnik. Apošni — Viktar Miedźviadčuk. Abodva nikoli asabliva nie chavali svajoj pahardy da ŭsiaho ŭkrainskaha. Kučma - zusim nie ideołah. Chutčej — typovy «čyrvony dyrektar», jaki vučyŭsia być kiraŭnikom dziaržavy litaralna na chadu.
Ale ŭsia najnoŭšaja historyja ŭkrainskaj dziaržaŭnaści — heta viečnaja kankurencyja kursu na pabudovu ŭłasnaj krainy z žadańniem być na pabiahuškach u Kramla. I
prychilniki niezaležnaści składajuć hetak surjoznuju i ŭpeŭnienuju ŭ budučyni Ukrainy siłu, što ź joj nie moža nie ličycca nivodzin kiraŭnik dziaržavy.
Dakładniej, adzin — moh. Heta byŭ Viktar Janukovič, jaki pieratvaryŭsia ŭ sočynskaha piensijaniera, jakoha rasšukvaje ukrainskaje pravasudździe.
Janukovič - heta i byŭ sapraŭdny ŭkrainski Łukašenka.
Toje, što Maskvie nie ŭdałosia ŭ 1994 hodzie, pasprabavali prakrucić praz 16 hadoŭ. Biespaśpiachova.
A biełaruskija prezidenckija vybary vyjavilisia zmahańniem ludziej, načysta pazbaŭlenych dziaržaŭnaha padychodu.
I Łukašenka, i Kiebič imknulisia da žyćcia za rasiejski košt. I dva inšych kandydaty, jakim sapraŭdy baleła za Biełaruś, — lidar Narodnaha frontu Zianon Paźniak i «baćka» biełaruskaj dziaržaŭnaści Stanisłaŭ Šuškievič — apynulisia daloka zzadu za amatarami chalavy.
Nu a potym nijakich sapraŭdnych prezidenckich vybaraŭ užo i nie było.
Biełaruskaje hramadstva zapłaciła za svoj vybar strašnuju canu.
I sprava nie tolki ŭ zastyłym «saŭku», palityčnych represijach, biednaści, adsutnaści asabistych pierśpiektyŭ dla talenavitych i pierśpiektyŭnych ludziej. Sprava navat nie ŭ tym, što biełarusy admovilisia ad svajho ściaha i apietaha vialikim Bahdanovičam hierba-»Pahoni», a ich kultura znachodzicca na stanoviščy padčarki va ŭłasnaj krainie.
Samaje strašnaje, što navat siońnia my nie možam z upeŭnienaściu skazać, ci zachavajecca biełaruskaja dziaržaŭnaść u ahladnaj budučyni.
A voś adnosna ŭkrainskaj, ja dumaju, ni ŭ kaho ŭžo nijakich sumnievaŭ niama.
Kamientary