Hramadstva2727

BISS: Biełarusy zacikaŭlenyja ŭ reformach, ale nie hatovyja dziela ich ciarpieć ciažkaści

Biełarusy zacikaŭlenyja ŭ reformach, ale nie hatovyja dziela ich ciarpieć ciažkaści — pra heta śviedčać vyniki nacyjanalnaha apytańnia, praviedzienaha Hrupaj kampanij Satio na zamovu Biełaruskaha instytuta stratehičnych daśledavańniaŭ (BISS, Litva) u miežach prajekta «Reforum».

Prajekt «Reforum» realizujecca BISS pry padtrymcy Jeŭrapiejskaj kamisii i kansałtynhavaj kampanii Pact z metaj vypracoŭki kankretnych i realistyčnych reform, jakija b spryjali pavyšeńniu kankurentazdolnaści biełaruskaha hramadstva. Čatyry hrupy ekśpiertaŭ padrychtavali prapanovy pa takich kirunkach, jak: pavyšeńnie inviestycyjnaj pryciahalnaści krainy; źmieny ŭ Kodeks ab adukacyi; abarona miedyjaprastory; dobraachvotnaje miedycynskaje strachavańnie. 

Jak zaznačyŭ 12 maja na pres-kanfierencyi ŭ Minsku akademičny dyrektar BISS Alaksiej Pikulik, padčas apytańnia byli atrymanyja źviestki ab staŭleńni hramadstva da reform. Pavodle jaho słoŭ, za apošnija paŭhoda z momantu praviadzieńnia papiaredniaha apytańnia nastroi ludziej vielmi źmianilisia: kali raniej jany hatovyja byli ciarpieć ciažkaści ŭ pracesie praviadzieńnia reform, to zaraz nie hatovyja, chacia bolšaść pa-raniejšamu zacikaŭlenaja ŭ reformach. 

Miž tym, zaŭvažyŭ Pikulik, padtrymka ludziej i ich hatoŭnaść da ciažkaściaŭ vielmi važnyja dla ŭłady pry pryniaćci rašeńnia ab praviadzieńni reform. «Dla čynoŭnikaŭ samaje hałoŭnaje — ci nie pryviaduć reformy da taho, što ŭłada pachiśniecca, — rastłumačyŭ jon. — U Biełarusi rasijskaja dapamoha davała mahčymaść paźbiahać reform, i zaraz pierad Łukašenkam staić pytańnie, jak utrymać krainu, kali daviadziecca iści na reformy». Uładam było b lahčej advažycca na pieraŭtvareńni, kali b 80% biełarusaŭ skazali, što «hatovyja ciarpieć dziela reform», «ale, na žal, karcina zusim inšaja», zaznačyŭ dyrektar BISS. 

U hetym, padkreśliŭ jon, zaklučajecca adroźnieńnie biełarusaŭ ad bližejšych zachodnich susiedziaŭ. «Naprykład, u Polščy samyja vysokija rejtynhi byli ŭ Balcaroviča (ekanamist Lešak Balcarovič, arhanizatar i idejny natchnialnik polskich ekanamičnych reform u kancy 80-ch hadoŭ) u momant hłybokaha ekanamičnaha kryzisu, kali palaki razumieli, što ciažkaści — heta cana za adychod ad Rasii i šlach u Jeŭropu», — skazaŭ Pikulik. 

Na jaho dumku, siońnia ŭ Biełarusi nieabchodna pracavać nad vypracoŭkaj nacyjanalnaj ideałohii z tym, kab ludzi nie tolki razumieli nieabchodnaść reform, ale i byli hatovyja da ciažkaściaŭ pry ich realizacyi «dziela lepšaj budučyni».

Kamientary27

Ciapier čytajuć

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ4

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U 39 hadoŭ pamior salist hurta Shortparis1

Ejsmant: Statkieviča pamiłavali ŭžo paŭhoda tamu, ale tady jon viarnuŭsia ŭ turmu36

«Tam piekła dla ŭsich: i dla supracoŭnikaŭ, i dla asudžanych». Hutarka z byłym palitviaźniem, błohieram Paŭłam Śpirynym1

Trampa prainfarmavali, što vajskoŭcy hatovyja da bajavych dziejańniaŭ suprać Irana ŭžo zaŭtra2

U žančyny na zavodzie zahinuŭ syn. Jakuju joj prysudzili kampiensacyju?3

U Rasii čynoŭnica insceniravała svaju śmierć i 13 hadoŭ chavałasia ad pravasudździa

Chaładniej hetaj nočču było na poŭdni Biełarusi

Prestyžnyja mikrarajony Minska pieratvarylisia ŭ minnaje pole — novaja prablema50

«Piać kvater u Minsku, 25 mašyn». Novyja padrabiaznaści pra dyrektara «dabračynnaha fondu»11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ4

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić