Śviet1515

Abama: Ja nie bałatavaŭsia b treci raz, bo prezidenctva ciažkaje dla siamji, a krainie treba pieryjadyčny ŭpyrsk novych idej

Prezident ZŠA Barak Abama nie staŭ by treci raz zmahacca za najvyšejšuju dziaržaŭnuju pasadu, navat kali b heta dazvalała kanstytucyja krainy. Jon paviedamiŭ pra heta ŭ intervju telekampanii CBS, jakoje było zapisana paru dzion tamu.

EPA

Na pramoje pytańnie ab tym, staŭ by jon treci raz vyłučać svaju kandydaturu na prezidenckich vybarach u ZŠA, kali b heta adpaviadała zakonu, Abama adkazaŭ admoŭna. «Nie staŭ by. Pierš za ŭsio, (žonka) Mišel mnie b hetaha nie dazvoliła», — skazaŭ ciapierašni kiraŭnik amierykanskaj administracyi.

Pavodle jaho słoŭ, udzieł u prezidenckich vybarach — heta nie tolki «vielizarny pryvilej». Heta jašče i patrabuje ad udzielnikaŭ vybarčaj kampanii «vialikaj achviary,.. (niehatyŭna) adbivajecca na siamiejnym žyćci», zaznačyŭ haspadar Biełaha doma. Akramia taho, pierakanany jon, instytut prezidenctva patrabuje «pastajannaha abnaŭleńnia» za košt «novaj enierhii, novych idej i novych viedaŭ».

Na dumku Abamy, jon u ciapierašni čas jak prezident znachodzicca ŭ dobraj formie. Adnak, pavodle z dumkaj Abamy, «nadychodzić momant, kali ŭ ciabie ŭžo prosta niama śviežych noh», h.zn. raniejšaj enierhii. «I tady ty pačynaješ rabić pamyłki. Ci dumać, što važny ty, a nie (vykananaja) misija», - zajaviŭ 44-y prezident ZŠA.

***

Zhodna z 2-m artykułam kanstytucyi ZŠA, prezidentam moža być abrany luby hramadzianin, jaki naradziŭsia ŭ krainie, žyvie ŭ joj nie mienš za 14 hadoŭ i jaki dasiahnuŭ da momantu vybaraŭ 35-hadovaha ŭzrostu. Kanstytucyja, jakaja vyznačaje prezidencki mandat u 4 hady, pieršapačatkova nie abmiažoŭvała kolkaść terminaŭ znachodžańnia va ŭładzie kiraŭnika dziaržavy. Faktyčna prezidenty abiralisia na dva terminy, vykonvajučy niapisanaje praviła, ustalavanaje Džordžam Vašynhtonam. Vyklučeńniem stali Teador Ruźvielt i Ulis Hrant, što bałatavalisia na treci termin (sproby byli dla ich niaŭdałymi) i Franklin Ruźvielt, jakoha abirali prezidentam čatyry razy.

2-ja papraŭka da kanstytucyi, pryniataja ŭ 1951 hodzie, abmiežavała znachodžańnie prezidenta na pasadzie dvuma terminami.

Adziny kiraŭnikom dziaržavy, što zajmaŭ svaju pasadu dva terminy ź pierapynkam i adpaviedna jaki atrymaŭ padvojnuju numaracyju ŭ śpisie prezidentaŭ, staŭ Hrovier Kliŭlend (22-i i 24-y prezident).

Kamientary15

Ciapier čytajuć

«Źviažyciesia z nami»: Prakopjeŭ napisaŭ kałonku dla «NN», u jakoj abhruntoŭvaje znachodžańnie Cichanoŭskaha ŭ Štatach i prosić hrošaj2

«Źviažyciesia z nami»: Prakopjeŭ napisaŭ kałonku dla «NN», u jakoj abhruntoŭvaje znachodžańnie Cichanoŭskaha ŭ Štatach i prosić hrošaj

Usie naviny →
Usie naviny

«Baćka pravilna zrabiŭ, ciapier bolš praviednaści», «Foty vyrvanyja z kantekstu». Jak prapahanda apraŭdvaje adklučeńnie śviatła na vulicach20

Minharvykankam pra vuličnaje aśviatleńnie: Heta była razavaja akcyja. Siońnia ŭklučać a 18-j22

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć pra kałaps suviazi na froncie paśla błakiroŭki Starlink19

Maładziečanskaja fiermierka trapiła pad pieraśled paśla skarhi ŭ tyktoku na čužych karoŭ6

U Minsku pasažyrka pasvaryłasia z kiroŭcam tralejbusa. Chto byŭ vinavaty?5

Vajskoŭca z roty hanarovaj varty, jaki paśla pracavaŭ u achovie dyppradstaŭnictvaŭ, asudzili za palityku

Jaŭhien Smaryhin atrymaŭ ukrainskaje hramadzianstva10

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Źviažyciesia z nami»: Prakopjeŭ napisaŭ kałonku dla «NN», u jakoj abhruntoŭvaje znachodžańnie Cichanoŭskaha ŭ Štatach i prosić hrošaj2

«Źviažyciesia z nami»: Prakopjeŭ napisaŭ kałonku dla «NN», u jakoj abhruntoŭvaje znachodžańnie Cichanoŭskaha ŭ Štatach i prosić hrošaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić