I babroŭ treba adstrelvać?
U Smalavickim rajonie, Aziarycka-Słabadskim sielsaviecie, kala viosak Damašany, Dzinaraŭka, Padyhrušša i inš., za apošni čas była naniesienaja vialikaja škoda pryrodzie. Miascovaja PMK pry ačystcy mielijaracyjnych kanałaŭ razburyła šmatlikija pasieliščy babroŭ pa race Plisa. Taksama vykarčavali i kustoŭje ŭzdoŭž raki Plisaŭ, dzie žyvuć zajcy.
Na dumku načalnika Smalavickaj rajonnaj inśpiekcyi pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa, da hetaha treba stavicca pa-fiłasofsku i nie źviartać uvahi, usio zroblena pa prajekcie, i babroŭ treba adstrelvać, a zajac znojdzie sabie miesca. Heta adkaz hałoŭnaha čałavieka, jaki sočyć za achovaj pryrody ŭ rajonie…
Maju pytańni i pa vykarystańni hierbicydu «Ahraščyt» suprać barščavika. Mnie padajecca, što jon traplaje ŭ reki i aziory.
Zvarot u Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa byŭ biessensoŭny, skłałasia ŭražańnie, što hetaja ŭstanova dla papieratvorčaści, a nie dla achovy pryrody.
-
«Mnie kazali: ty havoryš jak kanadski emihrant». Siarhiej Šupa raskazaŭ pra Vilniu 90-ch, paraŭnańnie litoŭskaj litaratury ź biełaruskaj i adroźnieńni pamiž narodami
-
Łukašenka pavodzić siabie ŭ «makdonaldsie» jak u savieckaj stałoŭcy. I dumaje, što heta kruta
-
Pucin užo pavinšavaŭ Madžtabu Chamieniei, a Łukašenka nie. Čaho čakaje?
Ciapier čytajuć
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary