Jašče ŭ śniežni letaś pačałasia vialikaja reforma Administracyi prezidenta. Kolkaść rabotnikaŭ hetaj struktury pavinna być skaročanaja na 30%.

Była likvidavanaja pasada adnaho z namieśnikaŭ kiraŭnika Administracyi. Pad skaračeńnie trapiŭ ideołah Ihar Buzoŭski. A jaho funkcyi pierakačavali da pres-sakratarki Łukašenki Natalli Ejsmant, a taksama pieršaha namieśnika kiraŭnika Administracyi Maksima Ryžankova.
Taksama karennaj reformie padvierhnuŭsia instytut pamočnikaŭ kiraŭnika dziaržavy. Da 2017 hoda ŭ Łukašenki isnavaŭ ceły šerah pamočnikaŭ, jakija adkazvali za samyja roznyja śfiery: ekanomiku, sport, mižnarodnuju palityku, ideałohiju, biaśpieku.
Ciaham apošniaha hoda bolšaść ź ich źmianili miescy pracy: pamočnik pa ideałohii Usievaład Jančeŭski ŭznačaliŭ Park vysokich technałohij, pamočnik pa sporcie Maksim Ryžankoŭ pajšoŭ na pavyšeńnie ŭ Administracyju prezidenta, pamočniki pa ekanomicy i mižnarodnaj palitycy Kiryła Rudy i Valeryj Bryloŭ adpraŭlenyja pasłami ŭ Kitaj i Sierbiju adpaviedna.
Možna skazać, što paśla hetaha dadzienyja pasady prosta skasoŭvalisia. Jašče pamočnikam źjaŭlaŭsia Mikałaj Korbut, čałaviek, jaki kapaje ŭ kampanii z Łukašenkam bulbu. Korbut zachavaŭ svaju pasadu i ŭ novym nabory pamočnikaŭ. Ciapier jahonaja pasada hučyć jak «pamočnik pa ahulnych pytańniach». Raniej jon uznačalvaŭ kancylaryju prezidenta.
Ciapier zirniem na ŭkaz Łukašenki ad 13 lutaha «Ab aptymizacyi Administracyi prezidenta». U joj jasna prapisanaja struktura Administracyi. Pakiniem ubaku pamočnikaŭ prezidenta pa Minsku i abłaściach, hetyja adzinki absalutna nijak nie źmianilisia ŭ paraŭnańni ź minułami ŭkazami.
Kali va ŭkazie ad 6 červienia 2013 «Ab niekatorych pytańniach dziejnaści Administracyi prezidenta» nie była prapisanaja kolkaść pamočnikaŭ prezidenta, to ŭ novym dakumiencie jana dakładna rehłamientujecca. Ciapier u Łukašenki budzie troje pamočnikaŭ. Imiony dvuch my ŭžo viedajem — heta Mikałaj Korbut i niadaŭni pryznačeniec Alaksandr Kosiniec.
Najbližejšym časam musić jašče źjavicca pamočnik adkazny za pytańni raźvićcia finansava-kredytnaj sistemy.
U hety samy čas źviartaje na siabie ŭvahu, što pasady nie byŭ pazbaŭleny jašče adzin z pamočnikaŭ Łukašenki — pa nacyjanalnaj biaśpiecy. Hetaje kresła ad 2005 hoda zajmaje starejšy syn kiraŭnika krainy — Viktar.
Čamu tak? Heta asablivaje staŭleńnie da svajaka? Nie zusim tak. Sprava ŭ tym, što pasada pamočnika pa nacyjanalnaj biaśpiecy ŭvachodzić u strukturu nie Administracyi prezidenta, a Rady biaśpieki.
Heta paviałosia jašče z časoŭ Viktara Šejmana, heta značyć ź siaredziny 1990-ch. Jahonaja pasada navat tak i hučała «Dziaržaŭny sakratar Rady biaśpieki — pamočnik prezidenta pa nacyjanalnaj biaśpiecy». Paśla zvalnieńnia Šejmana toje samaje vyznačeńnie pierakačavała spačatku da Urała Łatypava, a paśla — da Hienadzia Niavyhłasa.
I tolki ŭ 2005 hodzie było vyrašana padzialić hetyja pracy pamiž dźviuma asobami. Atrymlivajecca, što Viktar Łukašenka — heta pieršy poŭnafarmatny pamočnik pa nacyjanalnaj biaśpiecy biez pryviazki da pasady ŭ Radzie biaśpieki.
Tym nie mienš hetuju pasadu tak i nie ŭviali ŭ padnačaleńnie Administacyi prezidenta, jana zastajecca strukturnaj adzinkaj Rady biaśpieki. Mienavita tamu Viktara Łukašenku nie zakranuli skaračeńni ŭnutry Administracyi.
Ciapier čytajuć
Ciahnik Pinsk—Minsk spyniŭsia pad Dziaržynskam biez aciapleńnia. Paśla prybyćcia ŭ stalicu pasažyraŭ razabrali ludzi z sacsietak i raźvieźli pa chatach
Kamientary