Usiaho patrochu1313

Pra jakoha małodšaha stryječnaha brata raspaviadaŭ Łukašenka?

Na minułym tydni padčas naviedvańnia haspadarak u Škłoŭskim i Aršanskim rajonach Alaksandr Łukašenka raskazaŭ, jak u dziacinstvie razam z małodšym stryječnym bratam pracavaŭ na poli, piša Tut.by.

Fota: Vadzim Zamiroŭski, TUT.BY

«A potym užo ja sam abhaniaŭ bulbu (heta druhoje ŭražańnie), a małodšy stryječny brat vadziŭ kania. Jon byŭ mienšy za mianie rostam, i jamu ŭvieś čas treba było iści, trymajučy ruki ŭhoru, — kania vieści», — padzialiŭsia ŭspaminami jon.

U ahraharadku Aleksandryja Škłoŭskaha rajona, adkul Łukašenka rodam, u siaredniaj škole jość krajaznaŭčy muziej, u muziei — niekalki stendaŭ, pryśviečanych jaje vučniu Alaksandru Łukašenku. Ale tam taksama nie viedajuć, jak zavuć małodšaha stryječnaha brata kiraŭnika dziaržavy, ź jakim jon moh abhaniać bulbu.

— U nas takich źviestak niama, navat fatahrafij takich niama. Jość pra školnyja hady prezidenta, studenckija… Tolki kali z nastaŭnikami pahavaryć, — adznačajuć tam.

Taćciana Mikałajeŭna Karpiečanka, nastaŭnica Alaksandra Łukašenki, sapraŭdy, pamiataje bolš za inšych. Jana raspaviadaje, što ŭ Kaciaryny Trafimaŭny Łukašenka było čatyry siastry — Hanna, Maryja, Viera, Ahrypina — i adzin brat Fiodar. I voś u Maryi jość syn, jaki pa ŭzroście davodzicca biełaruskamu kiraŭniku małodšym stryječnym bratam.

Jaje słovy paćviardžajuć i inšyja miascovyja žychary. Kažuć, što zavuć małodšaha stryječnaha brata Vasil, ciapier jon na piensii i, pa ich słovach, žyvie ŭ Maskvie. A ŭ dziacinstvie žyŭ u domie razam z Alaksandram Łukašenkam i jaho maci, i chadziŭ u tuju ž Aleksandryjskuju škołu, što i kiraŭnik dziaržavy. Chutčej za ŭsio, ź im i moh Alaksandr Łukašenka pracavać na poli, miarkujuć surazmoŭcy.

— Siudy jon pryjazdžaŭ, naviedvaŭ ciotku Hannu. I vučyŭsia ŭ nas u škole, tamu byŭ tut, choć i nie časta, — uspaminaje Taćciana Mikałajeŭna pra syna Maryi.

Pra Vasila i Alaksandra Łukašenkaŭ raspaviadajuć, što jany ŭ dziacinstvie «zaŭsiody pavodzili siabie hodna, nikoli nie chulihanili».

Pa słovach miascovych, Maryja, maci Vasila, taksama žyvie ŭ Rasii — ci ŭ Padmaskoŭi, ci ŭ samoj Maskvie.

Surazmoŭcy zaŭvažajuć, što ŭ Hanny Trafimaŭny dziaciej nie było, u Viery Trafimaŭny — taksama. Na radzimie Łukašenki kažuć, što jana žyła ŭ Minsku i pamierła maładoj. U Fiodara było troje dziaciej, jašče žyvaja dačka. U Ahrypiny było vosiem dziaciej: try braty pamierli, a čatyry siastry i jašče adzin brat žyvyja.

Nahadajem, što sam Łukašenka raniej raspaviadaŭ pra svaje ŭkrainskija karani. «Ukrainskaja ziamla dla mianie nie čužaja», — kazaŭ jon prezidentu Ukrainy Piatru Parašenku. «Tut zusim pobač, pamiž Kijevam i Čarnihavam, zakapanyja i karani maich prodkaŭ», — adznačaŭ jon.

Kamientary13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu27

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

Pasoł Rasii zajaviŭ pra praciah pastavak nafty na Kubu, niahledziačy na pahrozy Trampa ŭvieści pošliny2

Prydumali łahatyp dla Hoda biełaruskaj žančyny12

Niekatorym biełarusam z DNŽ i zamiežnym pašpartam treba budzie zdavać u Biełarusi adbitki palcaŭ6

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić