Hramadstva77

«Biełsat» — Prejhiermanu: Viadoŭca Valer Rusielik sapraŭdy moh padavacca bolš emacyjnym, čym patrabuje prahrama, ale…

Ahnieška Ramašeŭskaja-Huzy adkazvaje na zakidy Jaŭhiena Prejhiermana.

Šanoŭny spadar Prejhierman,

Dziakuju za Vaš list ad 11.06.2018, ź jakim ja ŭvažliva aznajomiłasia. Adnak užo napačatku chaču adznačyć, što ja asabista nie atrymała hetaha lista (a heta, zdajecca, było b narmalnym krokam), jon byŭ pieradadzieny mnie praz trecich asobaŭ.

Pasprabuju adkazać na zakidy na adras našaha telekanału, vykazanyja Vami.

Pačnu z akredytacyi. Naš kaleha Mikoła Dziabioła sprabavaŭ akredytavać žurnalistaŭ «Biełsatu» praz pres-sakratarku «Mienskaha dyjałohu», jakaja za dzień da dedłajnu adkazała, što atrymała kančatkovy śpis ad Vas, i «Biełsatu» ŭ im niama. Tady inšy naš supracoŭnik Alaksiej Minčonak pasprabavaŭ daviedacca pryčynu admovy niepasredna ŭ Vas, spadar Prejhierman, ale na jahonyja šmatlikija telefanavańni Vy nie adkazali. Pradstaŭniki Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ, u jakuju Vy taksama nakiravali zhadany list, taksama nie zmahli damahčysia tłumačeńniaŭ u hetaj spravie.

Nakolki mnie viadoma, situacyja źmianiłasia paśla chadajnictva polskich dypłamataŭ, jakija dapamahli akredytavać na «Mienski dyjałoh» našych žurnalista i apieratara.

Što da źmiestu infarmacyjnych materyjałaŭ z «Mienskaha dyjałohu».

U prahramie «Praśviet» sapraŭdy byŭ pakazany frahmient razmovy z pradstaŭnikom Armienii Alaksandram Iskandarjanam — adnak jaho nijak nielha nazvać «vialikim intervju», bo doŭžyŭsia jon 2 chviliny 39 siekundaŭ. Pryčym zaŭvažcie, što spadar Iskandarjan byŭ źniaty na fonie ściany ź simvolikaj Vašaj imprezy, a sama razmova z ekśpiertam była pa-za tematykaj «Mienskaha dyjałohu». Uvohule, dazvalajučy žurnalistam pracavać na adkrytym mierapryjemstvie, ciažka patrabavać, kab kožny źniaty tam frahmient byŭ paznačany jak zrobleny mienavita na hetym mierapryjemstvie.

Što da prahramaŭ «Haračy kamientar», pryśviečanych «Mienskamu dyjałohu», dyk taho, što vy nazyvajecie «źniavažlivymi zajavami» dy «zaviedamaj chłuśnioj», my ŭ ich nie znajšli.

Mahčyma, heta vynikaje z roźnicy pohladaŭ na farmuloŭku «lidary hramadskaj dumki». My ličym, što šerah takich lidaraŭ, da jakich prysłuchoŭvajucca, skažam, u jeŭrapiejskich strukturach, Vy ŭ svaich zaprašeńniach abminuli.

Pryznajem, što ŭ dadzienym vypadku viadoŭca «Haračaha kamientara» Valer Rusielik moh padavacca krychu bolš emacyjnym, čym hetaha patrabuje prahrama.

Adnak tut varta pamiatać, što havorka, siarod inšaha, viałasia pra akredytacyju našaha telebačańnia ŭ Biełarusi, praz adsutnaść jakoj žurnalisty-fryłansery, što supracoŭničajuć z «Biełsatam», amal štodzionna ciarpiać biesprecedentny pieraśled z boku ŭładaŭ — ich masava sudziać i štrafujuć. Tolki letaś ahulnaja suma štrafaŭ skłała ŭ ekvivalencie kala € 25 000, a za pieršyja piać miesiacaŭ sioleta — kala € 20 000. Tamu emocyi našaha kalehi možna ŭsio ž zrazumieć.

akreślu, što my zusim nie mieli na mecie dyskredytavać «Mienski dyjałoh», a pahatoŭ nie zajmalisia «čornym pijaram» abo «prapahandaj» u dačynieńni Vašaha mierapryjemstva. Liču, što dyjałoh pamiž pradstaŭnikami hramadzianskaj supolnaści, pradstaŭnikami ŭładaŭ dy zamiežnymi ekśpiertami vielmi patrebny sučasnaj Biełarusi. Adnak ža pohlad na kankretnyja prajavy hetaha dyjałohu, ich aśviatleńnie (u tym liku i krytyku) zastajucca prerahatyvaj i ekskluziŭnym pravam redakcyi luboha niezaležnaha ŚMI, u tym liku i našaha telekanału, što Vy, ja pierakananaja, dobra razumiejecie.

Vy, viadoma, možacie «całkam spynić lubuju supracu» z našym telekanałam, adnak ža heta budzie čarhovym krokam u abmiežavańni harantavanaha Kanstytucyjaj Biełarusi prava na dostup da infarmacyi, i dakładna nie paspryjaje pašyreńniu hramadskaha dyjałohu, za jaki, jak ja razumieju, Vy horača vystupajecie.

Naprykancy adznaču, što apošnim časam Vy asabista, spadar Prejhierman, rehularna admaŭlalisia brać udzieł u našych prahramach, adnak my hatovyja ŭ luby momant dać Vam słova. Na žal, u letni pieryjad našyja prahramy, siarod ich i «Haračy kamientar», nie vychodziać u žyvym efiry, adnak my možam znajści inšy farmat Vašaha źjaŭleńnia ŭ efiry «Biełsatu».

Prejhierman patrabuje ad «Biełsata» vybačeńniaŭ za nieabjektyŭnaje aśviatleńnie «Minskaha dyjałohu»

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Biełarus nabyŭ kvateru ŭ Ispanii, ale jaje zaniali akupasy. Ciapier jon nie moža jaje viarnuć29

Biełarus nabyŭ kvateru ŭ Ispanii, ale jaje zaniali akupasy. Ciapier jon nie moža jaje viarnuć

Usie naviny →
Usie naviny

Hiermanija adnaviła vydaču humanitarnych viz dla biełarusaŭ9

«Adny vierać, što viernucca, inšyja — nie». Jak pracuje biełaruskaja škoła ŭ Polščy4

«Ja nie mahu addać 10 tysiač jeŭra za niezrazumieły ŭryvak u 4 siekundy». Što za videa Mielnikavaj sprabujuć uciuchać Lavončyku i Cichanoŭskamu?13

Śpiecyjalistka raskazała, čamu ŭ hetym hodzie daražeje miod3

Maładoj dziaŭčynie z Baranavič prysudzili kałoniju za ŭdzieł u rajonnym čacie. Jaje telehram byŭ nieabaronienym5

«Nie chapiła adnaho bała». Maci aburyłasia, što jaje dačku nie pryniali ŭ dziasiaty kłas himnazii3

U kaściole Brasłava źnikła polskaja miemaryjalnaja šylda7

Na biełaruska-polskaj miažy ŭzialisia za lhotnikaŭ, jakija za hrošy dapamahajuć chutčej prajechać čarhu6

U Minsku adkryli samuju niezvyčajnuju raźviazku — ałmaznuju. Vyjazdžać treba jak by na sustrečku FOTA12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus nabyŭ kvateru ŭ Ispanii, ale jaje zaniali akupasy. Ciapier jon nie moža jaje viarnuć29

Biełarus nabyŭ kvateru ŭ Ispanii, ale jaje zaniali akupasy. Ciapier jon nie moža jaje viarnuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić