Hramadstva1919

Łosik raskazaŭ pra žorstkaje zabojstva ŭ kamiery izalatara ŭ Barysavie

Źniavolenyja vybivali z čałavieka pryznańnie viny i pierastaralisia.

Eks-palitźniavoleny błohier Ihar Łosik u svaim telehram-kanale raskazaŭ žachlivuju historyju.

«Pres-chaty Biełarusi. Ujavicie, što vas zatrymlivajuć i zavoziać u izalatar časovaha ŭtrymańnia. Niachaj heta budzie Barysaŭski sumna viadomy. Była tam pieršaja kamiera, kudy trapić było vielmi niebiaśpiečna. Chacia ŭmovy ŭ kamiery cudoŭnyja: telefon, lubaja ježa, televizar, harełka, navat narkotyki. Ale traplajecie vy tudy tolki z-za niepryznańnia viny. I ŭ hetaj kamiery vas chutka pierakanajuć, što tak niapravilna. Što lepš napisać ščyraje pryznańnie, a jašče lepš uziać na siabie štości jašče z «visiakoŭ». I navat daduć zahadzia padrychtavany tekst i błank papiery. Za admovu — žorstkija paboi da taho momantu, pakul vy ŭsio nie padpišacie. A pradolnyja buduć stajać i hladzieć u adkrytuju karmušku, jak vas źbivajuć da paŭśmierci.

Ja sam nie vielmi vieryŭ, pakul nie sustreŭsia ź ludźmi, jakija ŭsio heta prajšli na ŭłasnym dośviedzie. U Žodzinie da mianie trapiŭ małady chłopiec, Jahor Bohdan, jaho zatrymali kala Dziaržynska z marychuanaj i kinuli ŭ dziaržynskuju pres-chatu.

Jaho źbili tak, što jon napisaŭ usio, što ad jaho patrabavali, słova ŭ słova. Bili tak, što Žodzinskaje SIZA jaho spačatku navat nie pryniało z-za pabojaŭ, ale mała taho, što bili, dyk jašče i prymusili patelefanavać maci i patrabavali, kab jana pieraličyła 500 rubloŭ na rachunak adnaho z «preschatčykaŭ». Paśla taho jak źbili da paŭśmierci prosta pad adkrytaj karmuškaj, za jakoj stajaŭ pradolny i naziraŭ za ŭsim i nie reahavaŭ na dzikija kryki, jaho zakinuli na «palmu» i napaili harełkaj. Ale papiery jon padpisaŭ, a kali jamu naniali advakata, toj tolki paraiŭ, što z hetym ničoha zrabić niemahčyma, što skarhi kudyści pisać biessensoŭna, tolki źjaviacca novyja prablemy. Biŭ jaho nibyta azierbajdžaniec nizkaha rostu.

Potym jašče pieryjadyčna da mianie danosilisia padobnyja historyi, u jakich fihuravaŭ hety azierbajdžaniec, jaki ŭ asnoŭnym znachodziŭsia ŭ Barysaŭskim IČU, ale časam hastralavaŭ i pa inšych.

I voś u hetym hodzie, za dzień da prezidenckich vybaraŭ, u SIZA KDB adkryvajecca dźviery i da nas prosta zakidvajuć adnaho mužyka. Uvieś sini, u kučy tatuirovak sa svastykami, pierabitymi, zavuć Viačasłaŭ Šviec, 48 hadoŭ, ź jakich 31 hod adsiedžanych. Zajechaŭ u «amierykanku» za zabojstva. Za zabojstva ŭ kamiery IČU. Vypadak davoli redki, tym bolš u takoje śpiecyfičnaje SIZA. U kalidory čujem, jak jašče bolš žorstka ŭ susiedniuju kamieru zakidvajuć jaho padzielnika. Taho samaha «azierbajdžanca» pa proźviščy Alijeŭ. Potym akazvajecca, što hety Alijeŭ u Baranavičach vučyŭsia sa mnoj u adnoj škole, i ja pamiataju jaho i jaho brata.

Siadzieli jany ŭ kamiery numar 1 u Barysavie ŭ poŭnym kamforcie i nibyta na pracy: lubaja ježa, vypiŭka, navat časam vadzili žančyn dla ŭciech, za kožnuju vybituju siłaj jaŭku atrymlivali jašče 80 rubloŭ. Tak, «kryšavali» (pavodle ich słoŭ) heta ŭsio HUBAZiK razam z kiraŭnictvam IČU. Kali było treba, zapisy z kamier vydalalisia.

Pracavali tak užo šmat hadoŭ, i voś za niekalki dzion da prezidenckich vybaraŭ 26 studzienia im zakinuli 59‑hadovaha mužčynu, jany, budučy vielmi napitymi «Mocnym areškam», unačy nastolki pierastaralisia z vybivańniem pakazańniaŭ, što da śmierci zabili hetaha mužčynu. Bili nahami, rukami i butelkaj z vadoj pa hałavie. U vyniku jon pamior. U IČU pryjechaŭ sam Kubrakoŭ, i zamiać spravu nie ŭdałosia.

Nakolki ja viedaju, kahości z načalstva IVS zvolnili, a kahości aryštavali. Chacia jany vielmi staralisia heta ŭsio zamiać i navat ukazvali Alijevu i Šviecu, jakija davać pakazańni. Ale niešta pajšło nie tak, u vyniku «preschatčyki» apynulisia ŭ KDB, a za nitku pačali ciahnuć i vyjaviłasia, što takich schiem pa krainie nie adna i nie dźvie.

Šviec i Alijeŭ spačatku navat nočču pryšpilalisia da nary kajdankami za dźvie ruki, a to raptam što. Vielmi chutka adnaho raskałoli, toj zrazumieŭ, što sensu adpiracca niama, usio trapiła na kamieru, i zapis na hety raz nie ŭdałosia schavać. Druhi supraciŭlaŭsia daŭžej, ale taksama zdaŭsia. U vyniku naźbirali pakazańniaŭ stolki, što, kali iści pavodle zakona, to vielmi šmat kryminalnych spraŭ treba pierahladać, tamu što pryznańni pa ich byli vybityja siłaj hetymi dvuma. Jany nazvali šmat proźviščaŭ: chtości jašče siadzić, chtości vyzvaliŭsia, i śledčyja pa ŭsioj krainie jeździli i brali pakazańni ŭ źniavolenych, jakich źbivała hetaja para».

Kamientary19

  • Serrieksuc
    05.12.2025
    Nu, Łosik, i stali oni žiť-poživať, srok otbyvať, i umierli v odin dień.
  • Gorliwy Litwin
    05.12.2025
    Heta ŭsio cana Miru, Dabrabytu i Ščyraści. Etnas (jak hihancki šmatkletačny arhanizm) zhodny jaje płacić. Usio-tki mianty i čekisty svaje, ščyryja rodnyja, a paradak taki treba kab byŭ.
  • Łosik, treba spravy, ja nie hamonka!
    05.12.2025
    Raskazać-ta jon raskazaŭ, maładziec, ale kamu ad hetaha chałodna ci horača? Dzie pravaabaroncy ź ich Haahami i niejkimi jurysdykcyjami? Prymii adno adnamu pavipisvali čarhovyja pa vynikach hodu, a jak pa vynikach pracy adspravazdačycca - dyk "vynavaty Łukašenka, idzicie pytacca da jaho"!

Ciapier čytajuć

Zialenski: Mirny płan ZŠA skaracili z 28 da 20 punktaŭ, ale ŭ Trampa ŭłasnaje bačańnie13

Zialenski: Mirny płan ZŠA skaracili z 28 da 20 punktaŭ, ale ŭ Trampa ŭłasnaje bačańnie

Usie naviny →
Usie naviny

Bietanavać hrošy — nacyjanalnaja ideja biełarusaŭ? Paraŭnali tempy budaŭnictva ŭ Biełarusi, Polščy, Litvie i Łatvii34

U Litvie prapanavali kampiensavać zachrasłyja ŭ Biełarusi hruzaviki biełaruskaj majomaściu40

Elektrobusy pačnuć chadzić u nastupnym hodzie pryharadnymi maršrutami1

U Rasii pakazvajuć šou pra pjanych zorak — hladziać i biełarusy8

Ministr unutranych spraŭ Bienina zajaviŭ, što armii ŭdałosia praduchilić sprobu vajskovaha pieravarotu

Tramp zajaviŭ, što Rasija pahadziłasia na jahony mirny płan, a Zialenski navat nie čytaŭ jaho41

Tajłand nanios avijaŭdary pa kambadžyjskich vajennych celach na sprečnaj miažy dźviuch krain2

Vyjšła ščyraja kniha pra emihracyju vačyma 25‑hadovaj supracoŭnicy EPAMa11

Navukoŭcy atrymali pieršaje śviedčańnie chimičnaj reakcyi, jakaja mahła zapuścić praces stvareńnia žyćcia na ziamli1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Mirny płan ZŠA skaracili z 28 da 20 punktaŭ, ale ŭ Trampa ŭłasnaje bačańnie13

Zialenski: Mirny płan ZŠA skaracili z 28 da 20 punktaŭ, ale ŭ Trampa ŭłasnaje bačańnie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić