Z 1991 pa 1996 hod 27 lipienia było aficyjnym Dniom Niezaležnaści Biełarusi.

27 lipienia 1990 hoda Viarchoŭny Saviet Biełaruskaj Savieckaj Sacyjalistyčnaj Respubliki pryniaŭ Dekłaracyju ab dziaržaŭnym suvierenitecie.
Jana abviaściła poŭny dziaržaŭny suvierenitet BSSR jak viaršenstva, samastojnaść i paŭnatu dziaržaŭnaj ułady respubliki ŭ miežach jaje terytoryi, pravamocnaść jaje zakonaŭ i niezaležnaść źniešnich adnosinach.
25 žniŭnia 1991 hoda Dekłaracyja atrymała status kanstytucyjnaha zakona, na padstavie jakoha byli ŭniesienyja źmieny i dapaŭnieńni ŭ Kanstytucyju BSSR 1978 hoda. Faktyčna Biełaruś stała niezaležnaj.
19 vieraśnia 1991 h. Viarchoŭny Saviet BSSR pryniaŭ zakon ab naźvie respubliki, u adpaviednaści ź jakim jana stała nazyvacca Respublikaj Biełaruś. Była ŭviedziena novaja dziaržaŭnaja simvolika — bieł-čyrvona-bieły ściah i hierb «Pahonia».
8 śniežnia 1991 hoda ŭ biełaruskaj uradavaj rezidencyi ŭ Viskulach Kamianieckaha rajona Bresckaj vobłaści kiraŭniki Biełarusi, Rasii i Ukrainy denansavali dahavor 1922 h. ab utvareńni SSSR.
Z 1991 pa 1996 hod hałoŭnaje nacyjanalnaje śviata — Dzień niezaležnaści — adznačaŭsia 27 lipienia i byŭ prymierkavany da daty pryniaćcia Dekłaracyi ab dziaržaŭnym suvierenitecie.
Paśla prychodu da ŭłady Alaksandra Łukašenki padčas respublikanskaha refierendumu 1996 hoda było pryniata rašeńnie ab śviatkavańni Dnia niezaležnaści 3 lipienia, u dzień vyzvaleńnia Minska ad nacystaŭ.
Raniej hramadskaść adznačała 27 lipienia, jak i Dzień Voli, roznymi akcyjami. Praŭda, nie takim maštabnymi, jak na 25 Sakavika.
Kamientary