Śviet88

Kučma: Rasija śpić i bačyć, jak razarvać Minskija pahadnieńni rukami Ukrainy

U Minsku niama dyjałohu, niama ludziej, zdolnych vyrašać prablemy, ale pieramovy treba zachavać, zajaviŭ Leanid Kučma. Jon ličyć, što razryŭ budzie na ruku Rasiei, pakolki sankcyi trymajucca na patrabavańni vykanać minskija pahadnieńni.

Druhi prezident Ukrainy i pradstaŭnik Ukrainy ŭ Trochbakovaj kantaktnaj hrupie (TKH) Leanid Kučma zajaviŭ, što Maskva «śpić i bačyć», jak by zaviaršyć minski praces, ale tak, kab vinavaty ŭ hetym byŭ Kijeŭ. Pra heta Kučma zajaviŭ u intervju vydańniu «Siehodnia» na palach 15-j kanfierencyi «Jałcinskaja jeŭrapiejskaja stratehija».

«Tady b jany mieli mahčymaść skazać, što, maŭlaŭ, bačycie, Ukraina ž ničoha nie choča rabić, nie vykonvaje mienskija damoŭlenaści. Ja ŭvieś čas kažu: pierš čym sadzicca za stoł, ja pju tabletku supakajalnaha, kab ź imi razmaŭlać. Dyjałohu i ludziej, jakija b mieli mahčymaść niešta vyrašać, tam niama», — skazaŭ Kučma. 

Adnak pry hetym jon dadaŭ, što TKH mnohaje robić dla vyrašeńnia sacyjalnych, ekanamičnych i humanitarnych prablem.

Pa słovach Kučmy, zakryćcio pieramovaŭ u Minsku nie adpaviadaje intaresam Ukrainy. «Na minskich damoŭlenaściach stajać ekanamičnyja sankcyi suprać Rasiei. Kali zakryjem hety farmat — niama handlovych sankcyj. Pačytajcie, na padstavie čaho praciahvajucca handlovyja sankcyi suprać Rasiei. Na padstavie taho, što nie vykonvajucca minskija damoŭlenaści», — rastłumačyŭ jon.

Kučma taksama raspavioŭ, što Parašenka byŭ vymušany padpisać mienskija pahadnieńni, «bo treba było poŭnamaštabnuju vajnu i bajavyja dziejańni na Danbasie spynić».

Jon ličyć, što sustreča ŭ «narmandskim farmacie» adbudziecca. «Mierkiel i Makron pierš za ŭsio vystupajuć za toje, kab hetaja sustreča adbyłasia. Nu čym Rasija moža pierakonvać, što takaja sustreča nie patrebna? Jana adbudziecca. Tolki kali? Na žal, nie prezident Ukrainy vyznačaje čas», — zapeŭniŭ Kučma.

U intervju vydańniu «Obozrievatiel» Kučma taksama zajaviŭ, što hibiel lidara samaabvieščanaj Danieckaj narodnaj respubliki nie paŭpłyvaje na pieramovy ŭ Minsku. «Budzie jak zaŭsiody: ni vajny, ni miru. Značnych źmien nie budzie», — zapeŭniŭ jon.

Prapanovy ab źmienie farmatu pieramovaŭ Kučma acharaktaryzavaŭ jak «palityčnuju bałbatniu». «Na jaki farmat možna pamianiać? Zaprasić tudy prezidenta Złučanych Štataŭ Amieryki, jon pojdzie? Chto pahodzicca? Pucin pahodzicca? Ci, moža, Mej pajedzie?» — skazaŭ na zakančeńnie jon.

U červieni vialiki rezanans vyklikała zajava prezidenta Ukrainy Piatra Parašenki, jaki skazaŭ, što mienskaha farmatu nie isnuje. «Minskaha farmatu pieramovaŭ niama. I Kučma nijakaha ŭdziełu ŭ minskim farmacie pieramoŭ nie prymaje. Isnuje adzin farmat — narmandski», — skazaŭ Parašenka, vystupajučy pierad studentami Kijeŭskaha nacyjanalnaha ŭniviersiteta imia Tarasa Šaŭčenki.

Jon nahadaŭ, što ŭ narmandskim farmacie, aproč jaho, prymajuć udzieł kancler FRH Anhieła Mierkiel, prezident Francyi Emaniuel Makron i prezident RF Uładzimir Pucin. «Kali vy znojdziecie inšy farmat [pieramovaŭ], dzie budzie Pucin, ja hatovy jaho razhladać, ale zapeŭnivaju, takich farmataŭ niama», - dadaŭ tady Parašenka.

Aficyjnaja Maskva nieadnarazova zajaŭlała ab prychilnaści minskim pahadnieńniam. Kiraŭnik MZS Rasii Siarhiej Łaŭroŭ nazyvaŭ adstupleńnie ad minskich pahadnieńniaŭ «kałasalnaj pamyłkaj». Z nahody sustrečy ŭ narmandskim farmacie Łaŭroŭ zajaŭlaŭ, što jana budzie mahčymaja paśla vykanańnia rašeńniaŭ papiarednich sustreč. A paśla hibieli Zacharčanki Łaŭroŭ skazaŭ, što praviadzieńnie sustreč u farmacie «narmandskaj čaćviorki» ŭ najbližejšy čas niemahčymaje.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny28

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Usie naviny →
Usie naviny

Rasiju aśvistali na adkryćci Paralimpijady4

Čamu žančyny čaściej pakutujuć na mihreń, a mužčyny — na infarkty?2

MZS Azierbajdžana padziakavaŭ Biełarusi za salidarnaść suprać iranskich dronaŭ5

Klaščy — ich ulubionaja ježa. Navukoŭcy paćvierdzili efiektyŭnaść hetych ptušak u zmahańni ź niebiaśpiečnymi nasiakomymi7

Biełaruskija ŭdzielniki prajšli na adkryćci Paralimpijady pad čyrvona-zialonym ściaham FOTAFAKT32

Na polskim aŭkcyjonie za 700 jeŭra pradajuć staradaŭniuju knihu ź biełaruskaj parafii. Jak takija rarytety mohuć vyvozić za miažu?10

«U saviecki čas amal zarabiŭ na «Žyhuli». Piensijanier raskazaŭ pra svoj kvietkavy biznes

«Biełavija» i HUM prezientavali «samalotnyja» vitryny FOTY10

U Japonii ŭchvalili pieršy ŭ śviecie kletkavy preparat ad chvaroby Parkinsona1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny28

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić