U halerei NOVA adbyłosia naradžeńnie čałavieka. Tak. Heta možna skazać paśla adkryćcia novaj vystavy fotamastaka Daniły Parniuka «Sa‑tvareńnie. Chronika siamiejnaha žyćcia». My bačym maleńki cud, jaki začynajecca ŭnutry adnaho z dvuch, tym samym nabyvajučy svaju pieršuju chatu. Cud raście razam z pavialičeńniem taho samaha adnaho z dvuch, i my atrymlivajem mahčymaść bačyć hety rost, nazirać za farmavańniem novaj dušy, novaha nastroju, za farmavańniem treciaha, jaki ŭźnikaje pamiž dvuma, źviazvajučy ich tym samym nazaŭždy pamiž saboj. Adnojčy cud atrymlivaje samastojnaść rabić svaje pieršyja adkryćci na našych vačach i, bačačy našu reakcyju, jon nabyvaje vopyt. Cud usio spaścihaje sam, tamu što dla cuda niama ničoha niemahčymaha, ale tolki da taho času, pakul cud zastajecca cudam.
Čorna‑biełyja zdymki: Čorny, Bieły i Śviet. Baćka, Maci i Dzicia. Tut nie patrebny naš lubimy fatahrafičny pasrednik – koler. Adzinstva traich, jakoje stvaraje simvał i samo rastvarajecca ŭ simvale. Chto kaho prydumaŭ? Tut niama ijerarchii. Bo cud pa‑za ŭsim, što my mahli dla siabie naprydumvać.
Sa‑tvareńnie. Tvareńnie razam. Fotamastak zdymaŭ svaju žonku i svajo dzicia. Tamu na kožnaj rabocie jany ŭtrajoch. Jon niby bajaŭsia što‑niebudź prapuścić, što‑niebudź nie zaŭvažyć, u čym‑niebudź nie pryniać udzieł. I tady jon zabyvaŭsia na čas, nazirajučy, łoviačy, u kachańni, u žyćci, u razumieńni, u sprobach spaścihnuć:»Ty razumieješ, što heta – lepšaje, što moža ŭ ciabie być. U hety momant usie papiarednija dasiahnieńni tvajho žyćcia, samyja mocnyja jaho ŭražańni stračvajuć svaju kaštoŭnaść, jakaja nam tolki padajecca». (Daniła Parniuk)
Usia fotavystava – heta sproba baćki asensavać toje, u čym my, znachodziačysia ŭ ramkach tradycyjnych zababonaŭ, zvykła addajem pieravahu žančynie. Čamu tak atrymałasia? U čym my pamylajemsia zaraz? Na jakim etapie my adharodžvajem baćku? I kali my pazbavimsia ad taho, što nam hadami, viakami imknulisia ŭpchnuć u našyja padatlivaja hałovy. Poł — heta tolki niuans, a nie naš kryž na ŭsio žyćcio.
A pačynać treba spačatku, brać ad karanioŭ…
Vystava budzie doŭžycca da 22 lutaha štodzionna, akramia aŭtorkaŭ, z 11-j da 18-j hadziny.
Adras: Viery Charužaj, 16.
Kamientary