Ułada44

Łukašenka zadumaŭsia, jak palepšyć žyćcio ludziej na paŭdniovym uschodzie Mahiloŭščyny

Alaksandr Łukašenka pravodzić u Kaściukovičach naradu ab raźvićci paŭdniova-ŭschodnich rajonaŭ Mahiloŭskaj vobłaści, paviedamlaje BiełTA.

Paŭdniova-ŭschodniaja častka Mahiloŭskaj vobłaści akramia Kaściukovickaha ŭklučaje ŭ siabie Klimavicki, Krasnapolski, Kryčaŭski, Słaŭharadski, Čerykaŭski i Chocimski rajony. Detalova razhledzieć stan spraŭ u rehijonie kiraŭnik dziaržavy paabiacaŭ u čas niadaŭnich kadravych naznačeńniaŭ. Čatyry hady tamu dla aktyvizacyi sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia hetych terytoryj byli pryniaty ŭkaz i prahrama, nakiravanyja na stvareńnie spryjalnych umoŭ pražyvańnia nasielnictva.

«Minuŭ čas, i siońnia nam nieabchodna abmierkavać efiektyŭnaść hetych rašeńniaŭ i abjektyŭna acanić pramiežkavyja vyniki. Heta značyć, narada maje kantrolny charaktar, - skazaŭ Alaksandr Łukašenka. - Ja nie chaču admaŭlać toje, što za hety čas žyćcio na miescy nie stajała, adbylisia peŭnyja zruchi ŭ lepšy bok, stvorany novyja pradpryjemstvy, źjavilisia novyja ludzi. Ale, jak mnie dakładvajuć, prablem chapaje. Realizavany asobnyja prajekty ŭ drevaapracoŭcy, madernizavany cemientnyja pradpryjemstvy, stvorany dadatkovyja pracoŭnyja miescy ŭ pradprymalnickim asiarodździ, uviedziena ŭ ekspłuatacyju bolš za 125 tys. kv.m žylla».

Adnak zapłanavanyja mierapryjemstvy realizujucca nizkimi tempami, asobnyja ź ich vyklučajucca, srodki, što vydzialajucca, nie asvojvajucca. Nie adbyłosia i pavyšeńnia dziełavoj aktyŭnaści, a kolkaść zaniatych u ekanomicy skaraciłasia, adznačyŭ jon.

«Usio b ničoha, kali stvaryli vysokatechnałahičnyja vytvorčaści, dzie, moža, zamiest sotni čałaviek pracujuć dziesiać. Strachu ŭ hetym niama, što skaraciłasia zaniataść i niama biespracoŭja, heta dobra. Ale paŭstaje pytańnie pryciahnieńnia siudy nasielnictva, a taksama i stvareńnia dla jaho miescaŭ dla pražyvańnia i raboty. Treba ŭ kompleksie hladzieć na hetyja ličby», - padkreśliŭ Alaksandr Łukašenka.

Kiraŭnik dziaržavy nahadaŭ ab svaim patrabavańni: ludzi pavinny być upeŭnieny ŭ zaŭtrašnim dni, mieć rabotu, dastojnuju zarabotnuju płatu i kamfortnyja ŭmovy dla pražyvańnia. «Ničoha novaha. Treba stvaryć narmalnyja ŭmovy, jak u inšych rehijonach krainy. Ja spadziajusia na adkrytuju, sumlennuju razmovu i chacieŭ by pačuć kankretnyja prapanovy pa prablemach, jakija nieabchodna vyrašać», - reziumavaŭ Łukašenka.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy16

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy

Usie naviny →
Usie naviny

Eks-bramnik zbornaj Hienadź Tumiłovič budzie pracavać trenieram u Izraili

U Bataničnym sadzie dvoje čałaviek atrymali traŭmy pry padzieńni haliny dreva

Ciomny bok miedytacyi i «praktyk asensavanaści»5

Jeŭropa znoŭ bje tempieraturnyja rekordy. U Ispanii — +46°C6

Ministr zamiežnych spraŭ Słavakii zajaviŭ, što, mahčyma, Rasii treba «daravać usio, što adbyłosia»11

«Azaronak nie choča, kab jamu dali bolšuju zarpłatu i samomu pić łate na terasie. Jon choča, kab nichto nie piŭ łate»9

«Achranieć prosta. Kuplajcie biełaruskaje». Pakupnica aburyłasia napaŭhniłymi kabačkami ŭ kramie5

Zorku «Mściŭcaŭ» prydušyŭ šaścitonny śniehaačyščalnik. Akcior padzialiŭsia, jak adnaŭlaŭsia paśla komy2

Načny avijaŭdar Rasii pa Ukrainie byŭ najbujniejšym z pačatku vajny

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy16

«Narod pavinien na hetu ŭładu malicca». Łukašenka patrabuje, kab paśla armii chłopcy viartalisia stroha na raniejšyja miescy pracy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić