Usiaho patrochu22

71-hadovy minčuk addaje čaćviortuju častku svajoj piensii vaviorkam

Ź Viačasłavam Baturynym ja paznajomiłasia ŭ staličnym Sievastopalskim parku. Padciahnuty mužčyna śpiašaŭsia z pakiecikam siemak u bok majoj lubimaj alei. «Heta, vidać, vy tut vavioračak padkormlivajecie?» — pacikaviłasia. — «Ja, — ścipła ŭśmichnuŭsia ŭ adkaz Viačasłaŭ Mikałajevič. — U 71 hod u luboje nadvorje chadžu siudy štodzień, jak na rabotu».

Tolki paśpieŭ moj novy znajomy nasypać siemak u karmušku, jak źvierchu navypieradki spuścilisia dźvie vaviorki.

— Bačycie, jak jany mianie tut čakajuć, viedajuć, što pryniasu im što-niebudź pałasavacca. Voś troški prychvareŭ. Tydzień nie chadziŭ u park. Dyk uvieś śpieražyvaŭsia. Kali siudy nie pryjdu, mnie čahości nie chapaje. Tak, chłopcy (źviartajecca da hałuboŭ, što prylacieli śledam), nie nachabničajcie, dajcie pajeści siastryčkam.

Viačasłaŭ Mikałajevič, pakul nie pierakanajecca, što vaviorački pajeli, dziažuryć pobač z karmuškami.

Raptam z dreva kulaj zvaliłasia treciaja vaviorka. Dźvie jaje siabroŭki tak spužalisia, što, adskoknuŭšy, sutyknulisia ŭ pavietry. Takoje niezvyčajnaje vidovišča ja bačyła ŭpieršyniu.

— O, heta Daša — samaja žvavaja ź siami vaviorak, što tut žyvuć, — kamientuje Viačasłaŭ Mikałajevič. — Adrazu bačna — haspadynia, imhnienna ŭsich razahnała.

Pakul vaviorki łasavalisia siemkami, mužčyna raskazaŭ, što raniej žyŭ u vajennym haradku va Uruččy.

— A tam ža les kruhom. Dyk voś adna vavioračka panadziłasia prychodzić na moj bałkon. Ja štodzień čakaŭ jaje, adsmysłova pakidaŭ tam siemki, areški. A potym taja vavioračka prapała. Ja vielmi mocna pieražyvaŭ. A paśla pračytaŭ, što ich viek karotki — usiaho kala piaci hadoŭ.

Ciapier Viačasłaŭ Mikałajevič žyvie pobač ź Sievastopalskim parkam. Jamu jak byłomu vajennamu vydzielili kvateru na vulicy Łukjanoviča.

— Kab trymać siabie ŭ formie, štodzień prachodžu piecham jak minimum piać kiłamietraŭ. Najlepšaje miesca — heta park pobač z domam. Tam i prykmieciŭ vavioračak. Usie chočuć nazirać za imi, a karmić niama achvotnikaŭ. Voś ja i vyrašyŭ uziać nad sievastopalskimi vavioračkami šefstva. Zmajstravaŭ karmuški i našu im ježu dy vadzičku. Piešču vavioračak, addaju im, možna skazać, adnu čaćviortuju svajoj piensii. Dziakuj bohu, mahu dazvolić sabie heta rabić. U mianie jak u vajennaha piensija dobraja. Kuplaju siemki, arechi. Uzimku, kali byli mocnyja marazy, cełuju nizku sušanych hryboŭ dla ich nabyŭ. Akramia taho, źbiraju žałudy, u mianie jašče cełaje viadro zastałosia z vosieni.

Pastajannyja naviedvalniki parka ŭžo paznajuć siabra vaviorak. Spyniajucca parazmaŭlać, dziakujuć, što stvaryŭ takoje cudoŭnaje miesca dla nazirańnia za paciešnymi žyviołkami.

— Mienavita tut, na hetaj alei, ja i paznajomiŭsia z adnadumcami, Taćcianaj Ivanaŭnaj dy jaje mužam — Hienadź Andrejevič taksama były vajenny. Jany mnie dapamahajuć padkormlivać vaviorak dy prybiracca kala karmušak.

Akramia vaviorak, na «aleju Baturyna» ŭzimku prylatajuć karmicca hili, sinički, zielanuški, bieraścianački, sojki, špaki, dziatły… Dla cikaŭnych piensijanier paviesiŭ pobač z karmuškami buklet z vyjavami ptušak i ich nazvami na biełaruskaj i ruskaj movach, jaki jamu padaryli śpiecyjalisty «Achovy ptušak Baćkaŭščyny». A taksama mini-instrukcyju: čym možna karmić žycharoŭ parka, kab nie naškodzić im.

— Ja zaŭvažyŭ, što ludzi praź niaviedańnie kładuć u karmuški kašu, jakaja zaćviła, chleb. A chlebam, asabliva čornym, ptušak karmić nielha. Najlepšy korm — niesalonyja i niasmažanyja siemki słaniečnika, niesalonyja arachis dy sała. Možna kłaści prosa, ale jany stamlajucca jaho dziaŭbci.

Da zimy Viačasłaŭ Mikałajevič płanuje zmajstravać jašče niekalki karmušak, kab ustalavać na inšych alejach. Jon vielmi spadziajecca, što naviedvalniki parka buduć aščadna da ich stavicca.

— Niejkija vandały ŭ studzieni złamali ŭsie karmuški, — uzdychaje mužčyna. — Daviałosia adnaŭlać. Ludzi ž u park prychodziać roznyja. Niekatoryja ckujuć vaviorak svaimi sabakami. Ja prasiŭ ich hetaha nie rabić — treba ž ratavać žyviolny śviet, jaki i tak prapadaje. Na žal, nie ŭsie heta razumiejuć…

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»3

Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»

Usie naviny →
Usie naviny

Kvatery ŭ Minsku stali čaściej kuplać zamiežniki. A staroje žyllo biez ramontu nie cikavaje navat inšaharodnim

«Šaptuna Pucina Łukašenku padviali ci to «starejšyja braty», ci to ŭłasnaja intuicyja»1

Tramp zładziŭ raskošnuju navahodniuju viečarynu i pažadaŭ «miru na Ziamli»6

Čały daje prahnoz na 2026 hod9

Cichanoŭskaja raskazała pra pieršuju sustreču z Kaleśnikavaj7

Sieviaryniec raskazaŭ pra pieršuju sustreču ź siamjoj paśla vyzvaleńnia2

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj9

«Bajsoł» nazvaŭ sumu, jakuju ŭdałosia sabrać za 2025 hod2

Vyrasła suma bazavaj adzinki1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»3

Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić