Vaša chraničnaja stomlenaść moža być zakładziena ŭ hienach. Navukoŭcy spadziajucca znajści lačeńnie
Chraničnaja stomlenaść, jakaja nie prachodzić navat paśla adpačynku, moža mieć hienietyčnyja pryčyny. Navukoŭcy identyfikavali značna bolš hienaŭ, źviazanych z hetym sindromam, čym było viadoma raniej, što daje novuju nadzieju na lepšaje razumieńnie i lačeńnie chvaroby.

Navukoŭcy identyfikavali 259 hienaŭ, źviazanych ź sindromam chraničnaj stomlenaści, što ŭ šeść razoŭ bolš, čym było viadoma raniej. Takoje adkryćcio istotna pašyraje razumieńnie bijałahičnych karanioŭ zachvorvańnia i stvaraje asnovu dla raspracoŭki novych lekaŭ. Adnačasova vyniki dapamahajuć lepš adroźnivać SCHS ad «doŭhaha kavidu». Na daśledavańnie źviarnuŭ uvahu telehram-kanał cybulinka.
Klučavoj prykmietaj sindromu chraničnaj stomlenaści źjaŭlajecca postnahruzačnaje niedamahańnie, kali navat niaznačnaja fizičnaja abo razumovaja aktyŭnaść vyklikaje praciahłuju i hłybokuju stomlenaść. Zvyčajna taki patałahičny stan raźvivajecca paśla infiekcyi, ale tolki ŭ častki ludziej, što dahetul nie znachodziła tłumačeńniaŭ.
Kab razabracca ŭ hienietyčnych faktarach ryzyki, daśledčyki praanalizavali hienomnyja danyja bolš jak 10 500 čałaviek ź sindromam, sabranyja ŭ miežach prajekta DecodeME, i paraŭnali ich z kantrolnaj vybarkaj z UK Biobank. Zamiest tradycyjnaha padychodu, kali analizujuć asobnyja hienietyčnyja źmieny, kamanda zasiarodziłasia na hienietyčnych varyjantach, jakija nazyvajucca adnanukleatydnymi polimarfizmami (pa sutnaści, źmieny adnoj «litary» ŭ paśladoŭnaści DNK), i ich uzajemadziejańniach. Taki padychod lepš adlustroŭvaje składanuju bijałohiju chvaroby.
U vyniku było vyjaŭlena 22 411 hrup adnanukleatydnych polimarfizmaŭ, składzienych z 7 555 asobnych hienietyčnych varyjantaŭ. Čym bolš takich hrup było ŭ čałavieka, tym vyšejšaj akazvałasia ryzyka raźvićcia zhadanaha sindromu. Takim čynam, śpis klučavych dla SCHS hienaŭ pašyryŭsia z 43 da 259, što stała surjoznym krokam napierad u paraŭnańni z papiarednimi publikacyjami.
Asobna navukoŭcy paraŭnali sindrom chraničnaj stomlenaści z «doŭhim kavidam». Akazałasia, što kala 42% hienaŭ, źviazanych z doŭhaterminovymi nastupstvami COVID-19, supadajuć z hienami SCHS. Heta śviedčyć pra toje, što chvaroby častkova pierakryvajucca, ale nie źjaŭlajucca identyčnymi. U hetym kirunku, jak adznačajuć navukoŭcy, jašče šmat pracy.
Aŭtary daśledavańnia padkreślivajuć, što jaho maštab maje vialikaje značeńnie, bo raniej daśledavańni z małymi vybarkami davali davoli supiarečlivyja vyniki. Ciapier možna ŭpeŭniena skazać, što sindrom chraničnaj stomlenaści — heta składanaje, šmatfaktarnaje zachvorvańnie z vyraznaj hienietyčnaj asnovaj.
Kamientary