Kino11

Andrej Kurejčyk źniaŭ film u malaŭničaj siadzibie ŭ Kraskach, a na rolu ŭziaŭ samoha ambasadara Francyi 

U Nacyjanalnym mastackim muziei skončylisia zdymki novaha prajekta režysiora i scenarysta Andreja Kurejčyka «LIBERTÉ» (u litaralnym pierakładzie «Svaboda»), pieradaje aŭtar na svajoj staroncy ŭ fejsbuku. 

Fiłasofskaja drama zdymałasia na praciahu ŭsioj vosieni spačatku ŭ vioscy Kraski Vaŭkavyskaha rajona na miažy z Polščaj, a zatym i ŭ Minsku. Pry hetym padrychtoŭka da prajekta pa słovach stvaralnikaŭ išła try hady.

Siadziba ŭ Kraskach Vaŭkavyskaha rajona stała placoŭkaj dla zdymak filma. Fota Party-zan film. 

«Paśla pośpiechu «Dvižienija vvierch» ja vyrašyŭ, što pryjšła para zrabić niešta surjoznaje ŭ Biełarusi, — raspaviadaje pradziusar i režysior dramy «LIBERTÉ» Andrej Kurejčyk. — Razam z maim siabram i saaŭtaram jašče z časoŭ «Vyšej za nieba» Dźmitryjem Maryninym byŭ abrany siužet, jaki my prapracoŭvali niekalki hadoŭ, pakul, narešcie, mienavita hetaj vosieńniu niečakana dla nas usio nie skłałasia razam: scenar, kamanda, cudoŭnyja akciory».

Dla prajekta «LIBERTÉ» kinakampanii «BiezBusłou Arts» pryjšłosia parušyć praviła «kino pra biełarusaŭ, dla biełarusaŭ i siłami tolki biełaruskaj kamandy». Prajekt atrymaŭsia mižnarodnym: adnu z hałoŭnych rolaŭ u biełaruskaj karcinie syhrała zorka niamieckaha kino i telebačańnia niemiec Žan-Mark Bircholc.

Fota Party-zan film. 

Jašče adnu rolu niečakana prymieryŭ na siabie Nadzvyčajny i paŭnamocny pasoł Francyi ŭ Respublicy Biełaruś Dydźje Kanies. Heta pieršy vypadak, kali dziejny dypłamat takoha ranhu niepasredna biare ŭdzieł u zdymkach niezaležnaha biełaruskaha kino.

Ambasadar Francyi Dydźje Kanies.

Hałoŭnuju rolu ŭ filmie syhrała viadučaja aktrysa Nacyjanalnaha teatra imia Janki Kupały Śviatłana Anikiej, jakuju kinahladač užo palubiŭ za roli ŭ filmach «Chrustal» Darji Žuk i «Voziera radaści» Alaksieja Pałujana. Akramia Śviatłany Anikiej u filmie syhrali Siarhiej Ułasaŭ, Jarasłaŭ Škurataŭ, Juryj Caroŭ i Jeva Anikiej.

Dla artystaŭ prajekt byŭ vielmi składanym nie tolki z-za tvorčych zadač i ekśpiedycyi ŭ addalenuju viosku Kraski, ale i tamu, što film zdymaŭsia adrazu na 4 movach: ruskaj, niamieckaj, francuzskaj i biełaruskaj.

Fota Party-zan film. 

U kadry kožny ź piersanažaŭ havaryŭ na svajoj rodnaj movie. Atrymałasia ŭnikalnaja multylinhvistyčnaja kinaprastora.

Premjera biełaruskaj dramy «LIBERTÉ» čakajecca ŭ 2020 hodzie. Film byŭ źniaty bieź dziaržaŭnaj padtrymki.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»35

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi abmiežavali dla ŭsich mabilny internet. 30 hihabajtaŭ na miesiac na maksimalnaj chutkaści, a paśla abmiežavańni17

Čym niebiaśpiečny papularny fłešmob, jaki zavirusiŭsia ŭ sacsietkach2

Z Sankt-Pieciarburha zapuściać aŭtobus u haradski pasiołak na miažy Viciebskaj i Minskaj abłaściej2

VUP Biełarusi vyras u try razy mienš, čym płanavałasia. Čamu tak i čaho čakać ad 2026-ha?4

Za chabar zatrymali top-mieniedžara adnaho z najbujniejšych ahrapradpryjemstvaŭ Hrodzienskaj vobłaści3

Orban — pakul adziny ź lidaraŭ u ES, chto pahadziŭsia na členstva ŭ Radzie miru Trampa2

Niaviestka Bekchemaŭ. Što viadoma pra Nikołu Pelc, jakaja pasvaryłasia z Devidam i Viktoryjaj3

Maksim z Hrodna ŭ svaje 16 hadoŭ staŭ topavym hrumieram Biełarusi — voś jaho historyja1

Rukavicy Fiaduty, kubak Zołatavaj. U Varšavie adkryłasia vystava turemnych artefaktaŭ3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»35

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić