Śviet1616

Dahiestan raskryŭ statystyku pnieŭmanij. Śmiarotnaść ad COVID vyjaviłasia zanižanaja ŭ 24 razy

657 čałaviek pamierli ad pazabalničnych pnieŭmanij u 3-miljonnym Dahiestanie.

Pra heta paviedamiŭ ministr achovy zdaroŭja hetaj rasijskaj aŭtanomii Džamałudzin Hadžyibrahimaŭ u čas žyvoha efiru ŭ Instagram z błohierom Rusłanam Kurbanavym.

U toj ža čas ad COVID-19 u Dahiestanie pa aficyjnych źviestkach pamierli tolki 27 čałaviek, abo ŭ 24 razy mienš.

Usiaho, pa słovach ministra, u aŭtanomii zarehistavali 13 697 chvorych na COVID-19 i pazabalničnyja pnieŭmanii. Zarehistravanych infikavanych karanavirusam u Dahiestanie — tolki 3280 čałaviek.

Ministr pryznaŭ, što takaja raźbiežka źviazanaja ź niedastatkovym i niedakładnym testavańniem.

Ministr raskazaŭ, što ŭ Dahiestanie ad pnieŭmanii i karanavirusa pamierli bolš za 40 miedykaŭ.

Čytajcie taksama: «Usio pačynałasia jak zvyčajnaja prastuda». Pamior 35-hadovy minčuk, na «karonu» pierachvareła ŭsia jaho siamja

Nasielnictva Dahiestana składaje 3,1 miljona čałaviek. 

Pryznańnie dahiestanskaha ministra pakazvaje, nakolki byvaje niedaacenienaj surjoznaść situacyi z COVID-19 praz chavańnie statystyki.

Učora hubiernatar Pieciarburha pryznaŭ, što pavyšanaja śmiarotnaść ad pnieŭmanij u horadzie ŭ 10 razoŭ pieravyšaje aficyjnuju śmiarotnaść ad karanavirusa.

Raniej žurnalisty vyjavili, što śmiarotnaść u Maskvie ŭ sakaviku-krasaviku pieravysiła siaredniuju za minułyja hady na 1800 čałaviek.

Asnoŭnaja častka pazabalničnych pnieŭmanij ciapier va ŭsich krainach, dzie epidemija, — kavidnyja. Zvyčajnyja ličby pnieŭmanij u hety pieryjad hoda ŭ dziasiatki razoŭ nižejšyja.

Z daśledavańniaŭ navukoŭcaŭ viadoma, što mienš čym u 20% chvorych na karanavirus raźvivajecca pnieŭmanija. Realnaja kolkaść nośbitaŭ karanavirusa prykładna ŭ 6—7 razoŭ pieravyšaje kolkaść pnieŭmanij.

Statystyka zachvorvańnia na pnieŭmanii ŭ Biełarusi dahetul chavajecca. Tolki ŭ Viciebskaj vobłaści miascovyja ŭłady raskazałi, što za krasavik tam zarehistravana kala 5000 virusnych pnieŭmanij.

Aficyjnyja ličby śmierciaŭ ad karanavirusa ŭ Rasii nižejšyja, čym u jeŭrapiejskich krainach, navat samych paśpiachovych u zmahańni z pandemijaj. Pa aficyjnych źviestkach, u Rasii ad COVID-19 pamierła bolš za 2500 čałaviek. Pryznańni ŭładaŭ Pieciarburha i Dahiestana pakazvajuć, što realnyja ličby śmiarotnaści, navat niahledziačy na karancinnyja miery i admienu pracoŭnych dzion na bolš čym miesiac, u Rasii mohuć u dziasiatki razoŭ pieravyšać aficyjna abvieščanyja.

Kamientary16

Ciapier čytajuć

«A što Epštejn? Možna padumać, što ty b admoviłasia». Boty ŭstali na abaronu Karyny Šulak

«A što Epštejn? Možna padumać, što ty b admoviłasia». Boty ŭstali na abaronu Karyny Šulak

Usie naviny →
Usie naviny

Vajskoŭcy ZŠA zatrymali jašče adzin tankier rasijskaha cieniavoha fłotu1

U prajekcie novaj kanstytucyi Kazachstana źmianili farmuloŭku ab vykarystańni ruskaj movy6

Bačyli siamju na ŭpakoŭcy viadomaha batona? Ich adšukali ŭ Threads1

Na adnoj z vulic u centry Minska ŭviali adnabakovy ruch1

Urad Kira Starmiera trapiŭ u surjozny palityčny kryzis. I ŭsio znoŭ z-za Epštejna2

Najlepšy futbalist Biełarusi, jaki vybiraŭ pamiž tureckim i karejskim kłubami, pierachodzić u viciebski «Maksłajn»2

Vialikaja hutarka ź Lesiaj Rudnik pra seksizm, muža-reślera, zarobak doktarki navuk u Šviecyi, apazicyju i pamyłku Jeŭrasajuza28

Cichanoŭskaja pajedzie na Miunchienskuju kanfierencyju pa biaśpiecy3

Za što ludzi lubiać Biełaruś?15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«A što Epštejn? Možna padumać, što ty b admoviłasia». Boty ŭstali na abaronu Karyny Šulak

«A što Epštejn? Možna padumać, što ty b admoviłasia». Boty ŭstali na abaronu Karyny Šulak

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić