BiełTA vydaliła publikacyju sa słovami dyrektara Instytuta sacyjałohii pra zabaronu anłajn-apytańniaŭ u ŚMI
Dyrektar Instytutu sacyjalohii NAN Hienadź Koršunaŭ zapatrabavaŭ, kab dziaržaŭnaje ahienctva BiełTA źniała z sajta infarmacyju ź jahonymi zajavami, jakich jon «nie havaryŭ i nie pisaŭ». U razmovie z karespandentam «Svabody» jon patłumačyŭ svajo staŭleńnie da onłajn-apytańniaŭ, jakija zabaranili pravodzić srodkam masavaj infarmacyi.
Siońnia Hienadź Koršunaŭ apublikavaŭ post u svaim fejsbuku i zapatrabavaŭ, kab BiełTA vybačyłasia pierad im.
«Učora ja, na žal, byŭ na pachavańni i vypaŭ ź infarmacyjnaha pola. Kali ja ŭklučyŭ telefon, to byŭ źbiantežany patokam infarmacyi, źviazanaj ź nibyta maim interviju, što apublikavała BiełTA. Aficyjna zajaŭlaju, što tekst, padpisany maim proźviščam, mnoju nie pisaŭsia i nie vymaŭlaŭsia», — napisaŭ Hienadź Koršunaŭ.
BiełTA apublikavała ŭčora materyjały kruhłaha stała z udziełam ekspertaŭ Biełaruskaha instytutu stratehičnych daśledavańniaŭ i sacyjolahaŭ.
Pavodle ahiencyi, Hienadź Koršunaŭ zajaviŭ, što onłajn-apytańni, jakija źjavilisia ŭ internecie pa temie prezydenckich vybaraŭ, vielmi dalokija ad realnaj sacyjalohii.
«Z adnaho boku, jany sapraŭdy niasuć usie prykmiety apytańniaŭ hramadzkaj dumki i całkam mohuć być da takich adniesieny. A z druhoha — ujaŭlajuć saboj i navukova, i metadalahična nie abhruntavanyja daśledavańni, jakija, miakka kažučy, vielmi dalokija ad realnaj sacyjalohii», — skazaŭ, pavodle BiełTA, Hienadź Koršunaŭ.
«Ale, tym nia mienš, usie my bačym, što vyniki hetych apytańniaŭ hramadzkaj dumki aktyŭna tyražujucca ŭ ŚMI (užo i ŭ zamiežnych), ich pryvodziać u svaich zajavach lidery dumak prezydenckaj vybarčaj kampanii. Takim čynam, hetyja ličby veryfikujucca ŭ śviadomaści ludziej. Paprostu kažučy, hramadzkaść uvodziać u zman adnosna realnaj sytuacyi. Bo hetyja daśledavańni, paŭtarusia, dalokija ad teoryi i praktyki navuki sacyjalohii. A tema apytańniaŭ bolš čym vostraja, jakaja vyklikaje surjozny hramadzki rezanans», — pryviała BiełTA słovy Koršunava.
Jak dalej havorycca ŭ publikacyi, u svoj čas u Biełarusi tema apytańniaŭ hramadzkaj dumki stała pradmietam zakanadaŭčaha rehulavańnia, i za parušeńni tut praduhledžana adkaznaść.
«Tamu my zaklikajem arhanizataraŭ onłajn-apytańniaŭ pa tematycy prezydenckich vybaraŭ zadumacca jak nakont taho, uva što ŭ vyniku vylivajecca ich «sacyjalohija», tak i nakont pravamiernaści svaich dziejańniaŭ», — pracytavała dyrektara Instytutu sacyjalohii BiełTA.
Atrymać kamentar u kiraŭnictva BiełTA nie ŭdałosia. Pa abiedzie hetaja publikacyja była ŭžo niedasiažnaja.
Adnak na sajcie zastałasia publikacyja pra «kruhły stoł», u jakoj pryviedzieny vykazvańni dvuch sacyjolahaŭ, u tym liku Hienadzia Koršunava, pra toje, čamu sacyjolahi z aściarožnaściu ŭvodziać u praktyku onłajn-apytańni.
Hienadź Koršunaŭ skazaŭ karespandentu «Svabody», što «adbyłasia nakładka», jon pryniaŭ prabačeńni ad BiełTA.
«Tekst zamienieny, maje słovy pryviedzieny ŭ adpaviednaść. Jany paprasili prabačeńnia, i nijakich pretenzij da BiełTA na hety momant u mianie niama».
Pavodle Hienadzia Koršunava, adroźnieńni pamiž toj publikacyjaj, jakaja ciapier niedastupnaja, i toj, jakaja jość na sajcie BiełTA, istotnyja.
«U hetym pytańni šmat što zaviazana na terminalohii. Dla niedaśviedčanaha «apytańnie hramadzkaj dumki» idzie jak synonim «sacyjalahičnamu daśledavańniu». Heta nia tak. I z navukova-metadyčnaha, i ź jurydyčnaha punktu hledžańnia. Siońnia isnujučaja narmatyŭnaja baza nijakim čynam nie rehuluje sacyjalahičnyja daśledavańni. Siońnia zakanadaŭstva rehuluje apytańni hramadzkaj dumki. I voś takich niuansaŭ, jakija treba ŭličvać i jakija hranična važnyja terminalahična, masa. I kali b u vas pierad vačyma byli dva teksty — toj, jaki byŭ, i toj, jaki jość, — tam roźnica vialikaja».
Jak ža Hienadź Koršunaŭ stavicca da infarmacyi, što ŚMI ciapier zabaroniena pravodzić apytańni siarod svajoj čytackaj aŭdytoryi, u tym liku adnosna rejtynhu patencyjnych kandydataŭ?
«Hetaje pytańnie ŭźnikaje rehularna padčas pieradvybarčych kampanij. Z 2002 hodu isnuje Kamisija pa apytańniach hramadzkaj dumki. Sens kamisii ŭ acency prafesijanalizmu arhanizacyj, jakija pretendujuć na apytańni hramadzkaj dumki i ich publikacyju. Kamisija nikomu ničoha nia moža zabaranić, heta kansultatyŭny orhan i daradčy.
Heta nie majo rašeńnie jak dyrektara, u kamisii źbirajecca 15 čałaviek i rašeńnie prymajecca kalehijalna. Što było ŭ hetym vypadku? Tut pytańnie nasamreč vielmi składanaje. Jość zakanadaŭstva i Kodeks ab administracyjnych pravaparušeńniach. Tam jość artykuły, pryśviečanyja apytańniam hramadzkaj dumki. Kamisija pry Akademii navuk daje ekspertyzu, jana ničoha nia moža zabaranić, heta nie ŭvachodzić u jaje kampetencyju», — skazaŭ Koršunaŭ.
«Kamisija nia moža vyznačać pravazdolnaść arhanizacyj — mohuć jany niešta rabić ci nie. My pracujem stroha pa zakonie. Pavodle zakanadaŭstva arhanizacyi, jakija chočuć pravodzić daśledavańni hramadzka-palityčnaj sytuacyi i publikavać vyniki, pavinny prajści akredytacyju ŭ Kamisii pa apytańniach hramadzkaj dumki pry NAN. Kamisija robić hetuju akredytacyju i adsočvaje navukovy ŭzrovień, navukovuju abhruntavanaść metodyk (a nia źviestak), pa jakich daśledavańni pravodzilisia. Usio astatniaje nie ŭvachodzić u kruh kampetencyi kamisii».
«Prašu zrazumieć pravilna: zakony pišam nia my. My zakony vykonvajem. U zakanadaŭstvie słovazłučeńnie «sacyjalahičnyja daśledavańni» adsutničaje. Tam jość słovazłučeńnie «apytańni hramadzkaj dumki». Tut jość metadyčny niuans. Niuans u tym, što dakładna nie prapisana, što takoje «apytańnie hramadzkaj dumki».
Z navukovaha hledzišča tearetyčna možna adnieści onłajn-apytańni, jak heta robiać na onłajn-placoŭkach, da daśledavańniaŭ hramadzkaj dumki. Heta z adnaho boku. Z druhoha boku, biezumoŭna, takoha kštałtu mierapryjemstvy nia mohuć pretendavać na navukovaść. I nazvać ich sacyjalahičnymi daśledavańniami nielha. Kalizija, razumiejecie? Kamisija i Instytut sacyjalohii nia mohuć traktavać normy zakonu. My možam vykazać svaju dumku z navukovaha hledzišča».
«U dziejnym zakanadaŭstvie nijakich abmiežavańniaŭ dla taho, kab źviarnucca ŭ kamisiju pa akredytacyju, niama. Źbirajem dakumenty, vykonvajem prapisanyja patrabavańni, naprykład adnosna najaŭnaści sacyjolahaŭ, i kali łaska. Za minułyja hady nijakich takich zvarotaŭ ad ŚMI ŭ kamisiju nie było».
Kamientary