Hramadstva

Kryminalnaja sprava paeta-pčalara Mikoły Papieki: što viadoma na hety momant

Rankam 30 listapada z ułasnaj chaty ŭ vioscy Linava Pružanskaha rajona zabrali paeta i pčalara Mikołu Papieku. U čym jaho abvinavačvajuć?

Mikoła Papieka. Fota Bresckaj haziety.

Žonka Mikoły Śviatłana Papieka kaža, što heta adbyłosia prykładna a 6:45 ranku. «U jaho biassońnica, to jon siadzieŭ u pakoi, hladzieŭ televizar. Ja była ŭ spalni. Čuła, što mašyny padjazdžajuć, ale dumała, mo siabry jakija na rybałku pryjechali zabrać», — raskazvaje Śviatłana.

Mikoła navat nie skazaŭ žoncy, što jaho zatrymlivajuć, pajšoŭ ź milicyjanierami. «Ja navat nie viedaju, chto pa jaho pryjazdžaŭ. Prykładna ab 11-j hadzinie jon patelefanavaŭ mnie z mabilnaha našaha ŭčastkovaha, skazaŭ, što viazuć u Brest», — padzialilisia žonka.

Bresckija pravaabaroncy kažuć, što im udałosia daviedacca, što Papieka na hety momant znachodzicca ŭ izalatary časovaha ŭtrymańnia Leninskaha RUUS. Siabry miarkujuć, što zatrymańnie źviazanaje z kryminalnaj spravaj za «karahod» 13 vieraśnia.

Tady ŭ Breście na niadzielnuju prahułku sabrałasia šmat ludziej, ale kali siłaviki pieraharadzili im šlach, to ludzi zładzili karahod na skryžavańni bulvara Kasmanaŭtaŭ i praśpiekta Mašerava. Suprać ludziej navat užyvali vadamiot.

U vyniku była zaviedzienaja kryminalnaja sprava pa častcy 1 artykuła 342 «Arhanizacyja i padrychtoŭka dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, albo ŭdzieł u ich». Pa hetaj spravie ŭ izalatary bolš za 2 miesiacy praviała bresckaja nastaŭnica Maryna Hłazava, jakuju tolki niadaŭna pieraviali pad chatni aryšt. Ahułam u spravie niekalki dziasiatkaŭ fihurantaŭ.

Žonka kaža, što Mikoła časta pryjazdžaŭ u Brest, sprava ŭ tym, što tam žyvie adzin z synoŭ. «Pastajanna z ramontam dapamahaŭ, jon tam časta byvaŭ. Ci byŭ u toj dzień, ja ŭžo i nie pomniu».

Mikołu Papieku 58 hadoŭ, jon rodam ź Ivacevickaha rajona, ale pryžyŭsia ŭ Pružanskim. Spačatku pracavaŭ pčalarom u laśnictvie, a potym zasiarodziŭsia na ŭłasnaj haspadarcy. U Mikoły bolš za 60 vulloŭ.

Kali pakarańnie na «chimii» ŭ Pružanskim rajonie adbyvaŭ Pavieł Sieviaryniec, to Papieka ŭvieś čas dapamahaŭ jamu.

Taksama Papieka paet, aŭtar niekalkich vieršavanych zbornikaŭ. U 1999 hodzie navat atrymaŭ premiju «Hliniany Viales». Dy i sam jon źjaŭlajecca zasnavalnikam «Miadovaj premii» za paeziju, jaje łaŭreat atrymlivaje ŭ padarunak viadro miodu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški46

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški

Usie naviny →
Usie naviny

U Rastoŭskaj vobłaści bujny NPZ, padpaleny ŭkrainskim bieśpiłotnikam, haryć užo čaćviorty dzień4

Biełaruskija chirurhi praviali paśpiachovuju transpłantacyju lohkich pacyjentu z chvarobaj serca i imunadeficytam2

Biełarus nabyŭ kvateru ŭ Ispanii, ale jaje zaniali akupasy. Ciapier jon nie moža jaje viarnuć58

Režysiora minskaha teatra asudzili za vyroščvańnie doma kanoplaŭ1

Kiroŭca pakazaŭ, jak prajazdžać novuju ałmaznuju raźviazku ŭ Minsku. U hledačoŭ uźnikli pytańni6

Łaŭroŭ: Rasija pryznaje Zialenskaha «kiraŭnikom režymu», ale pa Kanstytucyi jon nielehitymny12

Izrail nanios udary pa stalicy Jemiena. Adnoj z celaŭ byŭ prezidencki pałac2

Čamu biełarusam nie varta šukać nacyjanalnuju ideju97

Z rasijskaha pałonu viarnuli eks-mera Chiersona, vykradzienaha rasijanami ŭ pačatku vajny

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški46

Paśla pajezdki za miežy ES tajamniča źnik Anatol Kotaŭ, byłaja pravaja ruka Paŭła Łatuški

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić