Hramadstva

Kryminalnaja sprava paeta-pčalara Mikoły Papieki: što viadoma na hety momant

Rankam 30 listapada z ułasnaj chaty ŭ vioscy Linava Pružanskaha rajona zabrali paeta i pčalara Mikołu Papieku. U čym jaho abvinavačvajuć?

Mikoła Papieka. Fota Bresckaj haziety.

Žonka Mikoły Śviatłana Papieka kaža, što heta adbyłosia prykładna a 6:45 ranku. «U jaho biassońnica, to jon siadzieŭ u pakoi, hladzieŭ televizar. Ja była ŭ spalni. Čuła, što mašyny padjazdžajuć, ale dumała, mo siabry jakija na rybałku pryjechali zabrać», — raskazvaje Śviatłana.

Mikoła navat nie skazaŭ žoncy, što jaho zatrymlivajuć, pajšoŭ ź milicyjanierami. «Ja navat nie viedaju, chto pa jaho pryjazdžaŭ. Prykładna ab 11-j hadzinie jon patelefanavaŭ mnie z mabilnaha našaha ŭčastkovaha, skazaŭ, što viazuć u Brest», — padzialilisia žonka.

Bresckija pravaabaroncy kažuć, što im udałosia daviedacca, što Papieka na hety momant znachodzicca ŭ izalatary časovaha ŭtrymańnia Leninskaha RUUS. Siabry miarkujuć, što zatrymańnie źviazanaje z kryminalnaj spravaj za «karahod» 13 vieraśnia.

Tady ŭ Breście na niadzielnuju prahułku sabrałasia šmat ludziej, ale kali siłaviki pieraharadzili im šlach, to ludzi zładzili karahod na skryžavańni bulvara Kasmanaŭtaŭ i praśpiekta Mašerava. Suprać ludziej navat užyvali vadamiot.

U vyniku była zaviedzienaja kryminalnaja sprava pa častcy 1 artykuła 342 «Arhanizacyja i padrychtoŭka dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, albo ŭdzieł u ich». Pa hetaj spravie ŭ izalatary bolš za 2 miesiacy praviała bresckaja nastaŭnica Maryna Hłazava, jakuju tolki niadaŭna pieraviali pad chatni aryšt. Ahułam u spravie niekalki dziasiatkaŭ fihurantaŭ.

Žonka kaža, što Mikoła časta pryjazdžaŭ u Brest, sprava ŭ tym, što tam žyvie adzin z synoŭ. «Pastajanna z ramontam dapamahaŭ, jon tam časta byvaŭ. Ci byŭ u toj dzień, ja ŭžo i nie pomniu».

Mikołu Papieku 58 hadoŭ, jon rodam ź Ivacevickaha rajona, ale pryžyŭsia ŭ Pružanskim. Spačatku pracavaŭ pčalarom u laśnictvie, a potym zasiarodziŭsia na ŭłasnaj haspadarcy. U Mikoły bolš za 60 vulloŭ.

Kali pakarańnie na «chimii» ŭ Pružanskim rajonie adbyvaŭ Pavieł Sieviaryniec, to Papieka ŭvieś čas dapamahaŭ jamu.

Taksama Papieka paet, aŭtar niekalkich vieršavanych zbornikaŭ. U 1999 hodzie navat atrymaŭ premiju «Hliniany Viales». Dy i sam jon źjaŭlajecca zasnavalnikam «Miadovaj premii» za paeziju, jaje łaŭreat atrymlivaje ŭ padarunak viadro miodu.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Marakancaŭ, jakija zładzili bojku ŭ Homieli, vysyłajuć z krainy. Pierad hetym praviali publičnuju cyrymoniju ich vysyłki

Marakancaŭ, jakija zładzili bojku ŭ Homieli, vysyłajuć z krainy. Pierad hetym praviali publičnuju cyrymoniju ich vysyłki

Usie naviny →
Usie naviny

Žanočaje zdaroŭje: što treba viedać pra dabrajakasnyja ŭtvareńni i ryzyki raku

Jak minimum adzin rasijski dron zalacieŭ nočču ŭ Biełaruś1

Bujnoha biełaruskaha rytejlera mohuć pryznać finansava niepłaciežazdolnym

TASS dvojčy mianiała zahałovak dla kamientara Ejsmant pra pieramovy ŭ Stambule8

Navat u kramie bujnoha saŭhasa, jaki hanarycca svaim uradžajem harodniny, niama bulby, morkvy, cybuli13

Prezidenckija vybary ŭ Polščy: chto asnoŭnyja favaryty i što jany kazali pra Biełaruś6

Manašak Śviata-Jelisaviecinskaha manastyra prahnali z-pad carkvy ŭ Rymie19

Na vučeńniach «Zachad-2025» buduć adpracoŭvać udary taktyčnaj jadziernaj zbrojaj i «Arešnikam»17

Muravanku Chraptovičaŭ u Ščorsach vystavili na aŭkcyjon. Kolki kaštuje2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Marakancaŭ, jakija zładzili bojku ŭ Homieli, vysyłajuć z krainy. Pierad hetym praviali publičnuju cyrymoniju ich vysyłki

Marakancaŭ, jakija zładzili bojku ŭ Homieli, vysyłajuć z krainy. Pierad hetym praviali publičnuju cyrymoniju ich vysyłki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić