Hramadstva

Novy aŭdyjazapis ź milicyi. Aficery pra demanstrantaŭ: «Jany — dziaržava, ich bolš»

«Bajpoł» apublikavaŭ, jak śćviardžajecca, čarhovy zapis razmovy pradstaŭnika milicejskaha kiraŭnictva Minska sa svaimi padnačalenymi, dzie abmiarkoŭvajucca pratesty i dziejańni siłavikoŭ. Aŭdyjazapis raźmieščany na YouTube-kanale inicyjatyvy, piša Tut.by.

Inicyjatyva «Bajpoł» apublikavała, jak śćviardžajecca, aŭdyjazapis narady načalnika ŭpraŭleńnia pa narkakantroli i supraćdziejańni handlu ludźmi HUUS Minharvykankama pałkoŭnika milicyi Alaksandra Sazonava z padnačalenymi, dzie jon abmiarkoŭvaje pratesnyja akcyi i pracu na ich supracoŭnikaŭ pravaachoŭnych orhanaŭ. Kali mienavita byŭ zrobleny aŭdyjazapis, nie paviedamlajecca.

Na zapisie čałaviek, jakoha «Bajpoł» identyfikuje jak Sazonava, kaža, što ŭ adnym z rańnich sutyknieńniaŭ, jakoje adbyłosia ŭ Minsku kala Pałaca sportu, pieršymi pačali ŭžyvać siłu pratestoŭcy, a nie supracoŭniki milicyi. Pavodle jaho słoŭ, mienavita heta pasłužyła pryčynaj taho, što była addadziena kamanda «chapać usich». U jakaści prykładu jon pryvodzić bajavyja dziejańni na vajnie, kali ŭ vyniku ich mohuć paciarpieć mirnyja žychary. Čałaviek na zapisie kaža, što taktyka viadzieńnia «revalucyi» — źbiracca nievialikimi hrupami, kab vymatać milicyjantaŭ.

— Na «Ryzie», kali jany sabralisia tam, ich pačali ŭsich hasić. Paśla hetaha raźbiehlisia pa dvarach. Pačynajuć pračesvać miascovaść — chapali pa dva, pa try. Patrapili i niavinnyja. Vyjšaŭ z kramy — schapili. Našy, kažuć, pajechali na Akreścina, b.., raspaviadali, lažyć dzied, b…, jakiści. I ŭ dzieda sumka, b.., a ŭ sumcy niešta varušycca. Pytajucca: «Dzied, što ty tut siadziš, b..?». Tak, b.., kaža, z rybałki jechaŭ, b… A što ŭ ciabie tam varušycca? Laščy, b.., jašče žyvyja, kaža, jašče nie zdochli. Heta značyć, nu, traplajuć da takoha marazmu navat, — kaža, jak śćviardžajecca, Alaksandr Sazonaŭ.

Jon stavić pad sumnieŭ pravilnaść pracy «sistemy adsiejvańnia» i adznačaje niemahčymaść dakładna vykryć u natoŭpie «arhanizataraŭ i kurataraŭ». Na jaho dumku, budavali barykady i aktyŭna procidziejničali pravaachoŭnym orhanam ludzi, jakija «byli prapłočanyja», a zvyčajnyja hramadzianie ŭ asnoŭnaj masie nie ŭdzielničali ŭ padobnych dziejańniach, vykazvajučy pratest mirna.

— Biełarusy, voś hladzicie, pa hetych usich akcyjach jany iduć radasnyja, jak na 1-ha Maja, b… Sa ściažočkami, šarykami, apranutyja, vusny čyrvonieńkija nafarbavanyja, u biełych sukienkach. Heta što, b..? Voś hetyja, jak kazali, tam narkamany, tam i voś heta adkidy našy? Nie! Heta tyja ludzi, jakija, ja viedaju prosta takich ludziej, prostych navat sa svajho doma milicyjantaŭ, jakija vyjšli suprać hvałtu, voś i ŭsio. A na tych, jakija, ty pahladzi, jość ža videa kankretnaje, dzie, b.., siadziać dva takija byčki, b.., da ich padbiahajuć, kažuć: słuchaj, vuń, davaj chutčej, čo siadzicie? B.., padskočyli i pajšli tam, b.., pierad amapaŭcami tancavać. Heta nie prostyja ludzi! — śćviardžaje čałaviek na zapisie.

Inšyja ludzi, jakija ŭdzielničali ŭ razmovie, taksama vykazvali svajo mierkavańnie. Adzin ź ich zajaviŭ, što ličyć niapravilnym žorstkija dziejańni ŭ dačynieńni da Siarhieja Cichanoŭskaha i prymianieńnie hvałtu jašče da praviadzieńnia vybaraŭ — mienavita heta, ź jaho punktu hledžańnia, spravakavała masavaść akcyj. Čałaviek, jakoha «Bajpoł» identyfikuje jak Alaksandra Sazonava, u cełym zhodny z surazmoŭcam, adnak adznačaje, što zavadatary taksama znachodzilisia ŭ natoŭpie zvyčajnych hramadzian.

— Pa-druhoje, zrazumiejcie — chto ich zatrymlivaje? Z vyšuku tak by nie bili, tak? Z NONa tak by nie bili, u nas nie… Nu, my nie ŭmiejem tak bić. AMAP — jon viedaje, jak zatrymlivać, pravilna? Vy ž zaŭsiody bieracie AMAP, kali na zatrymańnie, jak jany pracujuć? — kaža nibyta Sazonaŭ.

— Tavaryš pałkoŭnik, nijak. Jany nie ŭmiejuć pracavać. My ŭsio žyćcio brali «Ałmaz» — voś jany ŭmiejuć pracavać. A AMAP — tolki padyści, u śpinu z nahi i paržać, usio, — piarečyć adzin z prysutnych.

— Nu, voś niejak z «Alfaj» zatrymlivali, tam realna naohuł. Jany realna zaziamlili, usio, niama nijakich lišnich udaraŭ, ničoha, — paŭtaraje jamu inšy ŭdzielnik razmovy.

Pa słovach nibyta načalnika padraździaleńnia, u krainie na momant hutarki dziejničaje «ŭzmocnieny režym vysokaj niebiaśpieki masavych biesparadkaŭ» — i siłaviki pa ŭsioj krainie pracujuć, bieručy heta pad uvahu. U tym liku jon zhadvaje pracu padčas pratestaŭ sił śpiecyjalnych apieracyj — vajennaha śpiecnaza. Jon taksama kamientuje paviedamleńni ab tak zvanych cituškach — niefarmalnych farmiravańniach, jakija pavinny ŭžyvać siłu ŭ peŭnych situacyjach. Sa słoŭ, jak miarkujecca, Alaksandra Sazonava, hetyja ludzi — «supracoŭniki, prafiesijanały, bajcy» — z 12 žniŭnia pačali pracavać u šerahach pratestoŭcaŭ i vyjaŭlać arhanizataraŭ i tych, chto daje kamandy, a zatym pakazvać na ich AMAPu i pradstaŭnikam sił śpiecapieracyj, jakija hetych ludziej zatrymlivali. Taksama nibyta Sazonaŭ u dyjałohu śćviardžaje, što z 12 žniŭnia była dadzienaja kamanda ŭžyvać hvałt tolki ŭ adkaz na žorstkija dziejańni ŭ dačynieńni da supracoŭnikaŭ milicyi.

— Tavaryš pałkoŭnik, a kaho-niebudź p…li paśla 12-ha? — pytajecca adzin z prysutnych.

— Ty maješ na ŭvazie z boku mitynhoŭcaŭ?

— Milicyjantaŭ.

— Milicyjantaŭ? Nichto. A viedaješ čamu? Bo apazicyja vyrašyła pakazać, što my mirnaja, my dobraja. Navat davaj nazaviom heta nie apazicyjaj…

— Heta nie apazicyja. Jakaja apazicyja? Heta prosta ludzi!

— My mirnyja, my dobryja, my chodzim na parad. Pahladzicie, našy ludzi za saboj prybirajuć.

— Tak, usio pryhoža.

— Jany adno adnamu dapamahajuć, vadu pryvoziać. Jany ŭsie vietlivyja, radasnyja. Vyrašyli pakazać što? Što ŭłada — heta čornaje. Heta treba heta pakazać. Jany nie kažuć pra barykady, jany nie kažuć, chto byŭ na barykadach. Pahladzi — ź ich boku pra barykady niama nijakaj zhadki.

— Tavaryš pałkoŭnik, siekundu. Ich bolš, ich bolš. Jany dziaržava, ich bolš, — kaža ŭdzielnik razmovy.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ1

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Karaciej, psieŭdavieterany». «Vojska NKVD». Tyktok pastaviŭ dyjahnaz paradam24

Aŭtar rasijskaha «Kommiersanta» vybačyŭsia pierad Łukašenkam za toje, jak apisaŭ jahony pryjezd na parad17

«Ženia ŭ nas nohi straciŭ». Na parad u Minsk pryjechali vahnieraŭcy-biełarusy — raskazvajem, chto jany20

Praŭładnyja kanały aburylisia pavodzinami padletkaŭ padčas salutu ŭ Mahilovie. Dziaŭčatak užo znajšli siłaviki19

Stała viadoma, što budzie z zakrytym «Domam kino» u Minsku4

Krepaści, kanały i łunajučyja skały. Kudy pajechać z Hrodna na vialikija majskija vychadnyja4

Rasija zakryje nieba nad Kapuścinym Jaram. Raniej tak rabili pry atacy «Arešnikam»

Maksim Niedasiekaŭ vystaviŭ na prodaž mašynu. Śćviardžaje, što choča nabyć nieruchomaść8

Jeŭrapiejskija lidary pryjechali ŭ Kijeŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ1

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić