Kolkaść nasielnictva Minska ŭ pieršym paŭhodździ pavialičyłasia na 12,7 tys. čałaviek i na 1 lipienia skłała 1841,8 tys. čałaviek. Ab hetym karespandentu BIEŁTA paviedamili ŭ Hałoŭnym statystyčnym upraŭleńni Minska.
Rost kolkaści nasielnictva stalicy adbyvaŭsia za košt mihracyjnaha (11,3 tys. čałaviek) i naturalnaha (1,4 tys. čałaviek) pryrostu.
Kolkaść nasielnictva ŭzrasła va ŭsich rajonach horada. Najbolšy rost adznačany ŭ Maskoŭskim (na 3,4 tys. čałaviek, abo na 1,3 pracenta), Partyzanskim (na 1,1 tys. čałaviek, abo na 1,1 pracenta) i Savieckim (na 1,7 tys. čałaviek, abo na 1 pracent) rajonach.
Naturalny pryrost nasielnictva za šeść miesiacaŭ u horadzie skłaŭ 1432 čałavieki suprać 1008 za anałahičny pieryjad minułaha hoda.
Naziraŭsia jon u šaści rajonach horada: Leninskim, Maskoŭskim, Kastryčnickim, Pieršamajskim, Frunzienskim i Centralnym. Naturalnaje źmianšeńnie nasielnictva adbyłosia ŭ Zavodskim, Partyzanskim i Savieckim rajonach.
Ab dadatnych źmianieńniach u demahrafičnaj situacyi pa‑raniejšamu śviedčyć rost naradžalnaści. Za studzień‑červień u stalicy naradziłasia 10,3 tys. dziaciej — na 5,9 pracenta bolš, čym za anałahičny minułahodni pieryjad. Pakazčyk naradžalnaści ŭ raźliku na 1 tys. nasielnictva vyras adnosna studzienia‑červienia minułaha hoda na 4,6 pracenta. Rost kolkaści niemaŭlat adznačany va ŭsich rajonach horada, akramia Leninskaha i Maskoŭskaha.
Za pieršaje paŭhodździe kolkaść pamierłych uzrasła na 1,7 pracenta i skłała 8912 čałaviek.
U raźliku na 1 tys. nasielnictva śmiarotnaść skłała 9,8 pramile. Adnak heta samy nizki pakazčyk u paraŭnańni ź inšymi rehijonami respubliki. Źnižeńnie kolkaści pamierłych adznačana ŭ Pieršamajskim, Frunzienskim i Centralnym rajonach. U astatnich rajonach hety pakazčyk uzros.
Kamientary