Śviet

Što pahražaje Jeŭropie, kali Lo Pen stanie prezidentkaj Francyi

24 krasavika ŭ Francyi projdzie druhi tur prezidenckich vybaraŭ, kudy vyjšli Maryn Lo Pen i ciapierašni kiraŭnik krainy Emaniuel Makron. Supiernicu Makrona i lidarku krajnie pravaj partyi «Nacyjanalnaje abjadnańnie» časta źviazvajuć z Kramlom. Čaho apasajucca jaje krytyki, kali jana ŭsio ž vyjhraje vybary?

Fota: flickr.com

U studzieni ŭ Madrydzie byŭ źjezd jeŭrapiejskich krajnie pravych partyj i ruchaŭ. Na im było adno pytańnie, pa jakim jany nijak nie mahli znajści zhodu. Heta acenka dziejańniaŭ Uładzimira Pucina, jaki rychtavaŭsia da vajny suprać Ukrainy.

Maryn Lo Pen, kandydatka na post prezidenta Francyi i palityk krajnie pravych pohladaŭ, vystupiła tady suprać taho, kab u finalnaj zajavie samita hučaŭ zaklik da Jeŭropy asudzić «rasijskija vajennyja dziejańni na ŭschodniaj miažy Jeŭropy». Navat na fonie ideałahična blizkich nacyjanalistaŭ Lo Pen vyhladała biełaj varonaj praz svaju viernaść Pucinu, piša New York Times.

Za apošniaje dziesiacihodździe partyja «Nacyjanalnaje abjadnańnie» (u minułym «Nacyjanalny front»), jakoj kiruje Lo Pen, pazyčyła miljony ŭ rasijskaha banka. Sama kandydatka na post prezidenta Francyi padtrymała jak akupacyju Pucinym Kryma ŭ 2014 hodzie, tak i jaho dapamohu sieparatystam na Danbasie — u rehijonie, dzie zaraz Rasija aktyvizuje svoj nastup.

Ale ž adna reč — padtrymlivać Pucina ŭ mirnyja časy, i zusim inšaja — kali idzie vajna. Rasija, jadziernaja dziaržava, zaraz uvarvałasia ŭ inšuju krainu, a spadarynia Lo Pen znachodzicca jak nikoli blizka da prezidenckaj pasady.

Čym mahčymaja pieramoha Lo Pen pahražaje Jeŭropie

Roźnica ŭ rejtynhu pamiž Maryn Lo Pen i Makronam składaje kala 10%. Ciapierašni lidar Francyi — usio jašče favaryt honki, ale ž i takaja roźnica ŭ rejtynhu moža prynieści siurpryz u dzień hałasavańniaŭ, jak heta zdaryłasia, naprykład, na paśpiachovych dla Donalda Trampa prezidenckich vybarach u ZŠA, ci kali brytancy niečakana ŭchvalili vychad ułasnaj krainy ź ES. U abodvuch vypadkach syhrali rolu nacyjanalistyčnyja nastroi, i niešta takoje my možam pabačyć zaraz u Francyi.

Kali Lo Pen usio ž vyjhraje vybary, što całkam mahčyma, jaje pieramoha amal dakładna paspryjaje raskołu Jeŭropy ŭ jaje namahańni pieramahčy pucinski režym. Pucin atrymaje najvažniejšaha na hety momant sajuźnika ŭ Jeŭropie, jakoha Maskva zdoleje vykarystać u imknieńni adarvać Jeŭropu ad ZŠA i raskałoć adzinstva Jeŭropy, jakomu ŭžo nie adno dziesiacihodździe. Tak Francyja, važny hulec u Jeŭrasajuzie i NATA, niečakana pieratvaryłasia ŭ najbolš uraźlivuju krainu Zachadu.

Viadoma, što paśla pačatku vajny va Ukrainie Lo Pen daviałosia trochi sastupić u jaje padtrymcy Maskvy, palityk navat zajaviła, što Pucin pierasiok «čyrvonuju liniju». Ale ž Lo Pen adkryta kaža, što kali bajavyja dziejańni skončacca, pryjarytetam jaje źniešniaj palityki budzie zbližeńnie z Rasijaj.

U Maryn chapaje i inšych supiarečlivych vykazvańniaŭ. Z 2011 hoda, kali palityk stała na čale partyi, jana čatyry razy naviedvała Maskvu i adzin raz — Krym. Lo Pen zhodnaja na sankcyi suprać Rasii, ale nie padtrymlivaje admovu ad impartu rasijskich enierhanośbitaŭ, bo ličyć takuju admovu roŭnaj ekanamičnaj śmierci dla Francyi.

Analityki ličać, što Lo Pen bačyć u Pucinie abaroncu siamji, chryścijanstva i pryncypaŭ nacyjanalnaj dziaržavy ŭ časy hłabalizacyi.

U 2014 hodzie partyja Lo Pen uziała kredyt u pamiery 9,4 miljony jeŭra ŭ Pieršym češska-rasijskim banku. Padstavaj dla hetaha nibyta pasłužyła toje, što francuzskija banki admovili «Nacyjanalnamu frontu» ŭ kredycie.

Z ulikam taho, što pahadnieńniam u rasijskim finansavym siektary, jakomu i naležaŭ Pieršy češska-rasijski bank, nie chapaje prazrystaści, kredyt na takuju vialikuju sumu šmat u kaho vyklikaŭ pytańni pra toje, ci nie budzie Lo Pen zanadta zaležnaj ad Kramla.

Jašče bolš cikava toje, što zaraz partyja Lo Pen atrymała jašče adzin vialiki kredyt ad vienhierskaha banka, a kiraŭnik Vienhryi Viktar Orban — adzin ź niešmatlikich jeŭrapiejskich sajuźnikaŭ Pucina. Tamu, kali Lo Pen usio ž pieramoža ŭ niadzielu, ci nie atrymajecca tak, što jana budzie adčuvać siabie jašče i abaviazanaj režymu Orbana?

«Naša Niva» adnaŭlaje zbor danataŭ — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

Nacyjanalistka Lo Pen u vypadku pieramohi na vybarach u Francyi choča vyjści z abjadnanaha kamandavańnia NATA

Francyja pieradaje Ukrainie samachodki i supraćtankavyja rakiety

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie45

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi29

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie45

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić