Śviet

U Katyni i Miednym źniali ściahi Polščy na miemaryjałach, stvoranych u pamiać pra zabojstvy polskich vajennapałonnych

«Smolenskaja hazieta» piša, što z fłahštoka na Katynskim miemaryjale pad Smalenskam źniali polski ściah. Adpaviednaje rašeńnie pryniali ŭ Ministerstvie kultury Rasii. 

Na fłahštoku ŭ Katyni zastaŭsia tolki rasijski ściah

Mer Smalenska Andrej Barysaŭ, kamientujučy rašeńnie Ministerstva kultury, zajaviŭ: «Nie moža być ściahoŭ Polščy na rasijskich miemaryjałach! A paśla adkrytych antyrasijskich zajaŭ polskich palitykaŭ — pahatoŭ. Liču, što Ministerstva kultury RF pryniało adzina pravilnaje rašeńnie — prybrać ściah Polščy. Katyń — heta rasijski miemaryjał, heta rasijskaja historyja».

Taksama polski ściah prybrali i ź miemaryjalnaha kompleksa ŭ Miednym Ćviarskoj vobłaści.

Pry hetym polskija ściahi ŭ Katyni i Miednym prysutničali nie prosta tak. Hetyja miescy viadomyja pieradusim jak miescy masavych rasstrełaŭ balšavikami polskich vajskoŭcaŭ, uziatych u saviecki pałon u 1939 hodzie. Katyń — adzin z suśvietna viadomych simvałaŭ stalinskich złačynstvaŭ suprać čałaviečnaści.

Čytajcie taksama:

Smalenskija budaŭniki pryhrazili źnieści miemaryjał u Katyni

Kamientary

Ciapier čytajuć

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom23

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom

Usie naviny →
Usie naviny

Alijeŭ abvinavaciŭ Kreml u śviadomych udarach pa azierbajdžanskim pasolstvie ŭ Kijevie6

Rasija pierakryvaje šlachi dla ŭvozu tannych mašyn praź Biełaruś2

Maładziečanskaja fiermierka, čyju siadzibu atakavali čužyja karovy, raskazała, jak vyrašyli jaje prablemu4

U rasijskaj Ufie ludzi dušylisia ŭ zmahańni za pavietranyja šaryki. Jość paciarpiełyja9

«Recepty pryjšli jašče ad prababuli». Mazyranka try hady viadzie kulinarny błoh i sabrała amal 140 tysiač padpisčykaŭ

Jak prajšła pieršaja tvorčaja sustreča z Maksimam Znakam6

Premjerka Danii: Treba dazvolić nanosić udary ŭhłyb Rasii, bo ŭ Rasii razumiejuć tolki siłu13

U Viciebskaj balnicy chutkaj dapamohi zaliło vadoj apieracyjny błok. Minzdaroŭja: abstalavańnie nie paciarpieła

«My zrabili pamyłki razam, i razam abaviazanyja ich pryznać». Tekst pramovy Marka Rubia na Miunchienskaj kanfierencyi35

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom23

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić