Mierkavańni99

«Pucin i Łukašenka — pasrednaści, ale hetym jany i niebiaśpiečnyja»

U filmie «Tok», pryśviečanym pieršamu kiraŭniku niezaležnaj Biełarusi Stanisłavu Šuškieviču, zhadvajecca, jak jon aceńvaŭ fihury Pucina i Łukašenki.

Fota: AR

U časy, kali da ŭłady tolki pryjšoŭ Pucin, u mnohich uźnikała pytańnie: chto heta taki? Staršynia Maskoŭskaj Chielsinskaj hrupy Ludmiła Alaksiejeva, kali pahladzieła na Pucina, skazała: «Mnie padajecca, što my ŭstupili ŭ epochu nieabmiežanavaj pasrednaści».

Šuškievič prytrymlivaŭsia padobnaha mierkavańnia.

«Sapraŭdy, chto takija Łukašenka i Pucin? Pucin — heta šeraja myš. Jelcyn, jaki b jon ni byŭ, byŭ postaćciu, asobaj. Jon razumieŭ čas.

A Pucin — šeraja, niecikavaja pasrednaść. Ale hetyja pasrednaści niebiaśpiečnyja tym, što kala siabie robiać pustečy, nie mohuć zrabić ničoha praduktyŭnaha, cikavaha, na što možna było b źviarnuć uvahu potym.

Voś hetym hetyja ludzi niebiaśpiečnyja. Jany, jak praviła, pomślivyja, nie słuchajuć arhumienty, pra prahres navat i havorki niama», — kazaŭ jon u razmovie z žurnalistkaj Luboŭju Łuniovaj.

Pra samoha Šuškieviča Łuniova adhukajecca ciopła:

«Dla jaho svoj honar byŭ značna važniejšym u žyćci, čym pryładzicca, prystasavacca. Jamu i pomścili za toje, što jon nie chacieŭ nahinacca, jon lepš dźviaryma chłopnie, ale nie budzie prahinacca pad hetych, jak jon kazaŭ, myšej».

Šuškieviča časam abvinavačvajuć u tym, što jon dazvoliŭ Łukašenku pryjści da ŭłady. Hałoŭnaja redaktarka «Chartyi-97» Natalla Radzina miarkuje, što heta nie zusim słušna:

«Šuškievič byŭ vielmi intelihientny čałaviek. I kali sutykaŭsia z chamstvam, prosta adychodziŭ u bok, i nielha jaho ŭ hetym abvinavačvać. Treba razumieć, što Łukašenka byŭ staŭlenikam Rasii i mieŭ vialikuju padtrymku Rasii. Maskva była zacikaŭlenaja ŭ tym, kab Biełaruś nie była nacyjanalnaj, demakratyčnaj dziaržavaj.

I kali my jašče zhadvajem stan biełaruskaha hramadstva — tady niemahčyma było pieramahčy Łukašenku i jaho chaŭruśnikaŭ z Rasii».

Hladzieć całkam:

Kamientary9

  • chamsa
    28.08.2022
    Natalla Radzina miarkuje, što heta nie zusim słušna:
    «Šuškievič byŭ vielmi intelihientny čałaviek. I kali sutykaŭsia z chamstvam, prosta adychodziŭ u bok, i nielha jaho ŭ hetym abvinavačvać.

    Šuškievič sustrakaŭsia ź cichanoŭskim...
  • Za čto hołosovali, v 1994, to i połučili
    28.08.2022
    Vierno, kohda posriedstviennosť mnit siebia cientrom vsielennoj, diejatielem mirovoho masštaba, osobienno, kohda posriedstviennosť nieobrazovannaja, chamovitaja (chamstvo vydajotsia za śmiełosť), raznuzdannaja vsiedozvolennosťju i bieznakazannosťju, tohda, błahodaria posriedstviennosti, načinajet ćviesti i ihrať kraskami fašizm, nacizm, totalitarizm, diehradacija, łoż, primitivizm, błat, kumovstvo, vziatočničiestvo, tierror nasielenija, rieprieśsii nasielenija.
    Tak, posriedstviennosti, dokazyvajut svoju isklučitielnosť, svoju važnosť i niezamienimosť.
    Pri nieobrazovannych posriedstviennostiach, nikohda, nievozmožno raźvitije i dvižienije vpieriod v buduŝieje, posriedstviennosti tianuli i budut tianuť nazad v prošłoje, v zastoj, v upadok, v fašizm, v diktaturu - nazyvaja eto - vysšiej točkoj raźvitija hosudarstva.
    Jeŝio bolšaja bieda proischodit, jeśli raznuzdannaja i bieznakazannaja posriedstviennosť, riešajet vojti v istoriju s pomoŝju vojny, kotoroj probujet nasaždať ciennosti i vzhlady nieobrazovannoj posriedstviennosti.
    Zachotieli, biełorusy, v 1994 hodu, a za nimi rośsijanie, ostanoviť vriemia, prohriess, istoriju, raźvitije, zachotieli viernuťsia v to, čto pieriestało suŝiestvovať i vybrali nieobrazovannyje posriedstviennosti, a značit - fašizm, tierror, rieprieśsi, nacizm, diehradaciju.
  • Lidkin boršč
    28.08.2022
    Łukašenka źjaŭlajecca adzinym kiraŭnikom z usich krain, byłych respublik SSSR, jaki nie viedaje movu tytulnaj nacyi. Za 28 hadoŭ kiravańnia tak i nie adoleŭ vyvučyć biełaruskaj movy. I na rasiejskaj nie moža razmaŭlać, niejkaje myčańnie. Na tydni prezidenty Kazachstana dy Azierbajdžana, Takajeŭ dy Alijeŭ, sustrakalisia, razmaŭlali miž saboj na ruskaj movie - ni tabie akcenta, ni tabie bekańnia z mekańniam, adukavanyja ludzi. A ich movy nie źjaŭlajucca słavianskimi.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler4

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler

Usie naviny →
Usie naviny

Nie vyjazdžaŭ ź Biełarusi, a trapiŭ na roŭminh: jak žychar Brestčyny straciŭ hrošy na mabilnaj suviazi

«Adčuŭ siabie kałabkom». 22-hadovy biełarus źbieh z vojska, pažyŭ na niekalkich kantynientach, ale ciapier jamu treba hrošy15

«Da našaj mašyny išła chutčej za milicyjantaŭ». Jak u Miadzielskim rajonie šukali źnikłuju 74-hadovuju žančynu2

Navukoŭcy vyśvietlili, jakija pradukty ŭ racyjonie žančyn siarednich hadoŭ pavyšajuć šancy na zdarovaje stareńnie

Piać hadoŭ tamu ŭ Hrodnie zatrymali Siarhieja Cichanoŭskaha6

«Moj termin paŭnamoctvaŭ padychodzić da kanca». Iłan Mask pakidaje administracyju Trampa4

U biełaruskich radzilniach biaruć u zakładniki niemaŭlat, jakich naradzili mihrantki, kab spahnać z baćkoŭ hrošy? Raźbirajemsia13

Miadźviedzieŭ raskazaŭ, kolki rasijan padpisali vajskovyja kantrakty, i mocna razyšoŭsia z Pucinym1

U Francyi dziciačy chirurh hvałciŭ pacyjentaŭ, kali jany byli pad narkozam5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler4

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić