Amal hadzinu Mikałaj Musijenka zmahaŭsia z vaŭkom — i pieramoh.

Amal hadzinu Mikałaj Musijenka zmahaŭsia z vaŭkom — i pieramoh.
Mikałaj Ivanavič Musijenka zaraz znachodzicca na lačeńni ŭ Pinskaj centralnaj haradskoj balnicy. U jaho skusanyja abiedźvie ruki, paškodžanaja halonka. 68-hadovy mužčyna trymajecca małajcom. Napieradzie kurs lačeńnia i reabilitacyi. U adździaleńni hnojnaj chirurhii, kudy paciarpiełaha pieraviali paśla piaci dzion znachodžańnia ŭ traŭmatałohii, da jaho staviacca z asablivaj simpatyjaj. Niačasta siudy traplajuć ludzi, što z hołymi rukami pajšli na vaŭka. Inšaha takoha vypadku za minułyja dziesiać hadoŭ miedpiersanał balnicy pryhadać nie moža.
Nie zmahli pryvieści padobnych prykładaŭ sa svajoj praktyki ni ŭ rajonnaj vietlakarni, ni ŭ rajonnym centry hihijeny i epidemijałohii, dzie takija fakty ŭ abaviazkovym paradku rehistrujucca. Tak, šalonyja lisy, byvaje, prychodziać u viosku. U hetym hodzie jany paturbavali žycharoŭ Dabrasłaŭki, Ivanisaŭki i pasiołka Sadovy. Miascovaje nasielnictva sustreła niaprošanych haściej rydloŭkami i viłami. A voś kab voŭk ...
— Ja pracuju elektrykam na śvinakompleksie «Paŭdniovy», — raspavioŭ Mikałaj Musijenka žurnalistam, što naviedali jaho ŭ špitali. — U piatnicu (27 listapada — VB) spatrebiłasia źniać pakazańni ličylnikaŭ na padstancyjach «Jasielda» i «Vodazabor». Pieršaja znachodzicca na terytoryi pradpryjemstva, a da druhoj iści treba praź les. Tam usio i zdaryłasia. Ja ŭbačyŭ vaŭka pierad saboj litaralna za niekalki mietraŭ, jon bieh prosta na mianie, a zatym skoknuŭ ...
Mužčyna zdoleŭ pavalić drapiežnika na ziamlu, u aščeranuju pašču dzikaj žyvioliny ŭstaviŭ łokać levaj ruki, a pravaj schapiŭ za horła, nie dajučy tamu mahčymaści dychać. Tak, abniaŭšysia, hledziačy adzin adnamu ŭ vočy, čałaviek i źvier pralažali na ziamli kala piacidziesiaci chvilin.
— Ja dakładna pamiataju čas, bo litaralna za piać chvilin da napadu hladzieŭ na hadzińnik. Było 15.31. A kali cieła vaŭka abmiakła, strełki pakazvali 16.20. Faktyčna ja jaho zadušyŭ. Kali niebiaśpieka minuła, dastaŭ mabilny telefon i paviedamiŭ pra toje, što zdaryłasia tavaryšam pa pracy. Jany nieadkładna prybiehli da mianie, adviali mianie ŭ pamiaškańnie, pieraviazali, paviedamili pra zdareńnie ŭ rajonnuju vietlačebnicu, vyklikali chutkuju dapamohu.
Hałoŭny vieterynarny ŭrač Pinskaha rajona Barys Kapciuch, prybyŭ na miesca zdareńnia adrazu ž paśla atrymańnia tryvožnaha sihnału pra kantakt čałavieka ź dzikaj žyviołaj.
Voŭk byŭ nievialikaha pamieru i vielmi chudy, jaho vaha nie pieravyšaŭ 40 kiłahramaŭ. Hałavu žyvioliny tut ža adpravili na daśledavańnie ŭ Bresckuju abłasnuju vietłabaratoryju, kab vyśvietlić ci byŭ voŭk chvory na šalenstva, a astatniuju častku tułava spalili i pareštki zakapali zhodna instrukcyi. Mikałaju Musijenku prapisali kurs antyrabičnych pryščepak.
Jak potym vyśvietliłasia, vaŭka ŭ toj dzień bačyli i inšyja supracoŭniki śvinakompleksa. Jon ruchaŭsia z boku haradskoha pasiołka Łahišyn prosta da prachadnoj pradpryjemstva. Ale tam jaho sustreli vartaŭniki z rydloŭkami. Atrymaŭšy ad ich naležny adpor, žyviolina paviarnuła ŭ bok vioski Vulka Haradziščanskaja, jak raz tudy, dzie znachodzicca padstancyja vodazaboru.
Kamientary