Śviet

Pamior astranaŭt Frenk Borman, jaki pieršym ablacieŭ vakoł Miesiaca

Palot «Apałon-8» staŭ vielizarnym pośpiecham dla NASA i padrychtavaŭ hlebu dla vysadki amierykancaŭ na Miesiac, jakaja adbyłasia ŭžo ŭ 1969-m hodzie.

Frenk Borman. Photo by Flip Schulke /Disney General Entertainment Content via Getty Images

U ZŠA va ŭzroście 95 hadoŭ pamior Frenk Borman, kamandzir kaśmičnaha karabla «Apałon-8», jaki ŭ 1968-m hodzie ździejśniŭ histaryčnuju misiju da Miesiaca, paviedamlaje RTVi.

Astranaŭt pamior 7 listapada ŭ Bilinhsie, štat Mantana, paśla pieraniesienaha insultu ŭ domie sastarełych, paviedamiŭ pradstaŭnik siamji Bormana.

Svoj pieršy palot u kosmas uradženiec štata Indyjana ździejśniŭ u 1965-m hodzie. U jakaści kamandzira «Džemini-7» Borman daśledavaŭ mahčymaści stykoŭki dvuch kaśmičnych karabloŭ u kosmasie. Adnačasna ekipaž Bormana ŭstanaviŭ rekord praciahłaści na toj momant kaśmičnych palotaŭ. «Džemini-7» pravioŭ u kosmasie 14 sutak.

Adnak, bolš viadomy druhi kaśmičny palot Bormana. U śniežni 1968-ha hoda ŭznačalenaja im misija «Apałon-8», u składzie jakoj taksama byli Džejms Łovieł i Uiljam Anders, ździejśniła pieršy arbitalny ablot Miesiaca.

Astranaŭty ździejśnili 10 vitkoŭ vakoł Miesiaca, staŭšy pieršymi ludźmi, jakija ŭbačyli advarotny bok naturalnaha spadarožnika Ziamli.

Palot «Apałon-8» staŭ vielizarnym pośpiecham dla NASA i padrychtavaŭ hlebu dla vysadki amierykancaŭ na Miesiac, jakaja adbyłasia ŭžo ŭ nastupnym 1969-m hodzie. 

Sam ža Borman, jaki staŭ papularnym paśla paśpiachovaj misii da Miesiaca, u lipieni 1969-ha hoda źlotaŭ u Saviecki Sajuz. Astranaŭt naviedaŭ Zorny haradok i abmiarkoŭvaŭ z savieckimi lidarami arhanizacyju sumiesnaj saviecka-amierykanskaj misii da Miesiaca, jakaja tak i nie adbyłasia.

U 1970-m hodzie Borman zvolniŭsia z NASA ŭ zvańni pałkoŭnika. Zatym jon pracavaŭ vice-prezidentam avijakampanii Eastern Air Lines, pisaŭ miemuary, vystupaŭ na telebačańni. Paśla śmierci savieckaha kasmanaŭta Anatola Filipčanki ŭ žniŭni 2022 hoda va ŭzroście 94 hadoŭ, Borman zastavaŭsia najstarejšym z žyvych ludziej, jakija pabyvali ŭ kosmasie.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić