Hramadstva66

Najaŭnaść u biełarusaŭ «karty palaka» ciapier nie buduć paznačać na vizie

Praz represii suprać biełarusaŭ z «kartaj palaka» Polšča ŭniesła źmieny pry vydačy viz. Dahetul biełarusy z hetym statusam atrymlivali vizu ź ličbaj 18 na vizavym stykiery, što palahčała ich identyfikacyju. Ale ciapier heta źmienicca, piša Rp.pl.

Paśla ŭniasieńnia źmienaŭ zamiest numara 18 va ŭładalnikaŭ «karty palaka» buduć stavić numar 23. Takija ž vizy vydajucca, u pryvatnaści, udzielnikam prahramy Poland Business Harbour, ich siamiejnikam, a taksama turystam ź niavyznačanymi metami.

Źmieny buduć dziejničać na novyja zajaŭki, a taksama na tyja, jakija ŭžo padadzienyja, ale pakul nie razhledžanyja.

Kamientary6

  • novym-da, starym -niet
    20.11.2023
    U tiech kto užie połučał nomier nie projdiot, cientry vizovie davno ślili info.Komu nado. Inačie by nie rabotali v ahrostanie.
  • MajorH HeeeeBeeeee
    20.11.2023
    Žal, 😢 , tak było udobno oviec sčitať
  • TCS
    20.11.2023
    Biełarusam navohuł naležyć spraścić vizy dziela taho kab narod mieŭ mahčymaści čaściej być u Jeŭropie i žadaŭ takoha žyćcia Biełarusi. Kab pieramieny ŭ Biełarusi stali mahčymymi, treba zmahacca za biełaruskija rozumy. Treba spryjać tamu, kab hramadstva, niahledziačy na tatalnyja represii i prapahandu, mieła mahčymaść raźvivacca ŭ inšym ad režymu kirunku. Jak heta było raniej, kali biełarusy byli siarod lidaraŭ pa kolkaści atrymanych jeŭrapiejskich viz na dušu nasielnictva. Kali možna było biez abmiežavańniaŭ jeździć u ES adpačyvać, vučycca i pracavać. Supracoŭnictva z hramadzianskaj supolnaściu akazvała pazityŭny ŭpłyŭ na śviadomaść ludziej. Mienavita tamu, što hramadstva raźvivałasia ŭ pravilnym kirunku, a režym Łukašenki stajaŭ na miescy, i zdaryŭsia 2020 hod. Ludzi bačyli inšaje žyćcio i bolš nie chacieli iści tudy, kudy krainu viadzie Łukašenka. Zrazumieła, što ni pačatak narmalnaj vydačy viz, ni źniaćcie abmiežavańniaŭ u pravach dla hramadzian Biełarusi, ni adnaŭleńnie čyhunačnych šlachoŭ znosin nie zrynuć na nastupny dzień režym Łukašenki. Ale spryjalnaje staŭleńnie i pavaha da biełarusaŭ dapamoža zachavańniu imi samaŭśviedamleńnia: my adzin ź jeŭrapiejskich narodaŭ, choć našu dziaržavu ciapier i kantraluje rukami łukašystaŭ Maskva. Usio heta nieabchodna dla taho, kab u momant, kali adkryjecca nastupnaje akienca mahčymaściej, biełaruskaje hramadstva zrabiła krok nasustrač Jeŭropie, bo jana ŭvieś čas išła nasustrač biełaruskamu hramadstvu i padtrymlivała jaho, a nie karała za toje, što robić ułada, jakuju nie vybirali.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek11

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Žurnalisty vyśvietlili imia «Doktara Zło», što katavaŭ ukrainskich pałonnych u rasijskaj kałonii6

Łukašenka raskazaŭ svajo ŭjaŭleńnie pra rolu prafsajuzaŭ u krainie6

Polku zatrymali ŭ Hdańsku za abrazu biełaruski4

Žychary «Novaj Baravoj» vystupili suprać cyrka-šapito ŭ ich rajonie. Čym skončyłasia?6

Prarasijskaja aktyvistka Mirsalimava patłumačyła, čamu nielha zabaraniać čytać «ekstremisckija» vydańni7

Złoŭlenaja ŭ Sienicy žyviolina akazałasia šalonym vaŭkom. U milicyi raskazali padrabiaznaści5

Jak uparadkavali skvier Amara Chajama ŭ Minsku

Žančyna zajmałasia seksam z budysckimi manachami, a paśla šantažavała ich13

Biełaruski školny nastaŭnik raskazaŭ, kolki zarablaje na fiermie ŭ Niderłandach

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek11

Miarkujučy pa pasažyrapatoku transpartu, nasielnictva Biełarusi z 2019-ha skaraciłasia, moža, navat na 1,2 miljona čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić