Ekanomika

Za apošnija try hady Jeŭropa pieražyła najhoršy z 1970-ch hadoŭ ekanamičny šok. Voś što čakajecca dalej

Pandemija kavidu stała takim uzrušeńniem dla ekanomiki, jakoje zdarajecca raz za niekalki pakaleńniaŭ. A da jaje nastupstvaŭ dadaŭsia šokavy rost cenaŭ na enierhanośbity ŭ vyniku napadu Rasii na Ukrainu. Tym nie mienš z 2015 hoda, za 8 hadoŭ, ceny ŭ zonie jeŭra vyraśli ŭsiaho na 24% — na stolki ŭ Biełarusi jany ŭ toj samy čas vyrastali za dva-try hady. A padzieńnie realnych zarobkaŭ kampiensavałasia rostam sacyjalnych vypłat. U vyniku ŭzrovień dachodaŭ ludziej upaŭ na 1 — 4% tolki ŭ asobnych krainach. Voś što pakazvaje statystyka.

discount store dyskaunt diskaunt
Rost cenaŭ prymusiŭ jeŭrapiejcaŭ usio bolš zakuplacca ŭ dyskaŭntarach, a nie ŭ kramach kala chaty. Fota: Getty Images

Jak piša Le Monde, inflacyja ŭ jeŭrazonie pamienšała da 2,4% u listapadzie. Heta daloka ad piku ŭ 10,6%, jaki byŭ zafiksavany hodam raniej.

Inflacyja ŭ ES Inflacija v ES inflation in the EU

Jak adznačaje vydańnie, u šerahu krain rost cen u apošni miesiac byŭ niaznačny — ad 0,7% u Italii da 6,9% u Słavakii. A ŭ Bielhii ŭvohule nazirałasia padzieńnie na 0,7%.

Heta aznačaje, što Jeŭropa adoleła enierhietyčny šok. Hetaja zima abiacaje być bolš kamfortnaj. Hiermanija pastaviła terminał dla impartu zvadkavanaha hazu. Italija padpisała pahadnieńnie ab pastaŭkach z Ałžyram.

Jašče adzin faktar palapšeńnia — łancužki pastavak. Poŭnaściu zabłakavanyja na pačatku pandemii, jany praktyčna viarnulisia da svajho narmalnaha stanu. Aptymizm vyklikaje i toj fakt, što ŭnutranuju inflacyju taksama ŭdałosia ŭziać pad kantrol.

Ekśpierty śćviardžajuć, što ŭ apošnija try hady Jeŭropa pieražyła najhoršy z 1970-ch hadoŭ šok. Najbolš adčuvalna padskočyli ceny na haz, jakija letam 2022 hoda ŭzraśli ŭ 15 razoŭ. Pastupova heta akazała ŭpłyŭ na ŭsiu ekanomiku. Za hod realnaja zarpłata źniziłasia na 7,5%, u toj čas jak u kryzisny 2011 hetaje źnižeńnie było tolki na 1,2%.

Rost cen u zonie jeŭra Rost cien v jevrozonie Rising prices in the euro area

Adčuvańnie źbiadnieńnia šyroka raspaŭsiudžana pa ŭsioj Jeŭropie i paćviardžajecca statystykaj. U kancy 2022 hoda, u razhar inflacyjnaha piku, realnaja zarabotnaja płata źniziłasia na 13% u Ispanii, na 11% u Italii, na 9% u Hiermanii.

Adnak, sutyknuŭšysia z kryzisam, urady masava stali pradprymać miery. Francyja ŭstanaviła «taryfny ščyt» dla kamunalnych płaciažoŭ, i pieravažnaja bolšaść krain tak ci inakš padtrymali enierhietyku. Takim čynam, najaŭny dachod chatnich haspadarak (jaki taksama ŭklučaje ŭ siabie padatki, sacyjalnuju dapamohu i h. d.) upaŭ mienš rezka, čym zarabotnaja płata. Pa statystyčnych danych, u jeŭrazonie ŭ cełym uzrovień dachodaŭ za vylikam inflacyi navat vyras na 2% u paraŭnańni z 2019 hodam (u Francyi — na 2,5%). Ale, prykładam, u Hiermanii i Italii jon upaŭ adpaviedna na 2,3% i 3,9%.

Šok rostu cen pryvioŭ da taho, što jeŭrapiejcy stali kuplać mienš, pierajšli ad viadomych brendaŭ da miascovych handlovych marak i ŭsio bolš stali zakuplajucca ŭ dyskaŭntarach.

U Hiermanii šmat kamientaroŭ vyklikała infarmacyja ab źnižeńni spažyvańnia kaŭbas. U 2022 hodzie prodaž śvininy na dušu nasielnictva skłaŭ 52,2 kh, što źjaŭlajecca histaryčnym minimumam z 1989 hoda. Najbolš abvalilisia (-18%) prodažy bija-praduktaŭ. A voś u dyskaŭntarach, dzie pradajecca bolš tannaje miasa, naziraŭsia rost na 3,2%.

Spažyvańnie ŭ ES Consumption in EU Potrieblenije v ES

U Francyi śpiecyjalisty havorać ab «biesprecedentnym źnižeńni popytu na pradukty» — na 3% u paraŭnańni z 2019 hodam. Biez pandemii i inšych admoŭnych faktaraŭ zamiest padzieńnia ŭ Jeŭropie naziraŭsia b rost na 6% (z ulikam tempaŭ, jakija byli ŭ 2010-ja hady). Heta aznačaje, što ludzi stali bolš bierahčy pradukty, mienš vykidvać u adkidy.

Vyjhrali dyskaŭntary — Aldi, Lidl i inš. Ich dola na rynku vyrasła z 17,6% u 2019 hodzie da 19,1% u 2023-m. U Italii — z 18,9 da 23%. I ekśpierty zapeŭnivajuć, što viartańnia da minułaha stanu nie adbudziecca — pandemija pryviała da raźvićcia servisaŭ dastaŭki, typu biełaruskaj «Je-dastaŭki», a inflacyja prymusiła pieraklučycca na miascovyja brendy.

Jak adznačaje vydańnie, ekanamičny šok, vyklikany inflacyjaj, nie padobny da kryzisaŭ apošnich dziesiacihodździaŭ. Na hety raz, u adroźnieńnie ad finansavaha kryzisu 2008 hoda abo kryzisu jeŭrazony 2010—2015 hadoŭ, nie nazirałasia rezkaha rostu biespracoŭja.

dynamika zarabotnaj płaty ŭ zonie jeŭra Dinamika zarabotnoj płaty v jevrozonie wage dynamics in the euro zone

Druhim stanoŭčym momantam stała pavyšeńnie zarabotnaj płaty. U kastryčniku jaje rost zdahnaŭ uzrovień inflacyi. Ekśpierty vykazvajuć aściarožnyja spadziavańni na toje, što ŭ 2024 hodzie straty realnaj zarabotnaj płaty ŭ pieryjad 2020—2022 hoda buduć kampiensavanyja.

U toj ža čas jany papiaredžvajuć, što viartańnie da dakryzisnaha trendu, heta značyć da tych uzroŭniaŭ zarobkaŭ, jakich možna było b čakać biez pandemii i biez enierhietyčnaha kryzisu, pakul zastajecca dalokaj pierśpiektyvaj.

Čytajcie jašče:

Mietamarfozy jeŭrapiejskaha hramadstva — na jakija vysnovy naviali daśledčyka mihranty i vinahradniki

Novaja norma ŭ ES dazvolić karystalnikam sacyjalnych sietak spakojna vyjści z matrycy rekamiendacyj ŠI

Mify, jakija lažać u asnovie jeŭrapiejskaj identyčnaści

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Siaredni zarobak «brudnymi» składaje 911 dalaraŭ4

Adnačasova dźvie avaryi pad Minskam, paciarpieli niekalki čałaviek. Ludzi kažuć pra začaravany ŭčastak trasy

«Pakul nie čuŭ, kab biełarusaŭ departavali». Amierykanski advakat pra mihracyjnuju palityku ZŠA pry Trampie2

Kupałaŭski teatr prapanoŭvaje novuju pasłuhu: ciapier tam možna pabracca šlubam13

Krutoha ajcišnika, jaki viarnuŭsia z Hruzii, asudzili pa čatyroch palityčnych artykułach10

U Amurskaj vobłaści Rasii raźbiŭsia samalot z 49 čałaviekami na borcie

Dva małyja braty atrymali mocnyja apioki pry raspalvańni łaźni

Chodzić lehienda, što Ozi Osbarn adkusiŭ hałavu žyvomu kažanu. A što ž adbyłosia nasamreč?2

Chto taki Džejsan Deruła, jakoha premjer Turčyn vadziŭ pa Domie ŭrada8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić