Dva hady tamu ŭ Biełarusi vyratavali miedźviedziania, što zastałosia biez mamy. Što ź im ciapier?
Sirata, jakoj paźniej dali imia Brunchilda, spačatku niejki čas žyła ŭ Minskim zaaparku.

Adnak u nas u krainie niama śpiecyjalnych miescaŭ dla reabilitacyi miadźviedziaŭ. U vyniku žyviolinu vyrašyli adpravić u centr Bear Again u Rumynii, piša Office Life.
Dva hady tamu ŭsie vydatki, uklučajučy vakcynacyju i pieralot, uziała na siabie kampanija Bremor. Sadziejničańnie akazvała i Ministerstva pryrody, jakoje damoviłasia z rumynskim centram reabilitacyi praz Fond abarony miadźviedziaŭ World of Bears.
«Tady heta rašeńnie dapamahło vyratavać žyćcio miedźviedzianiaci, i ciapier my vielmi rady, što ŭ Rumynii dziaŭčynka chutka pajšła na papraŭku i nieŭzabavie stanie paŭnavartasnaj miadźviedzicaj», — raspaviała namieśnica dyrektara pa markietynhu kampanii Bremor Alesia Jelina.
U Rumynii Brunchilda pačuvajecca dobra. Jana lubić hulacca. Ź ježy addaje pieravahu jabłykam.
Darečy, u Biełarusi takija buryja miadźviedzi adnosiacca da čyrvanaknižnych vidaŭ. U našych lasach žyvie kala 700 mišak, a bolš za ŭsio ich na poŭnačy krainy.
Ciapier čytajuć
Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda

Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda
«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha

Kamientary