Hramadstva1010

Śviatar Lemiašonak nazvaŭ rasijskich akupantaŭ mučanikami, a svoj manastyr — malitoŭnaj «krepaściu» Rusi

«Dobra, kab usie źjechali. Škada, što jašče zastalisia — schavanyja apazicyjaniery. Ale niachaj by ŭsie źjechali».

Na čarhovym schodzie siaścior Śviata-Jelisaviecinskaha manastyra ŭ Minsku, jaki adbyŭsia na hetym tydni, słova ŭziała adna siastra, narodžanaja rasijanka, piša telehram-kanał «Chryścijanskaja vizija».

Jana raskazała historyju pra svajho znajomaha, žyćcio jakoha spačatku pajšło pad adchon z-za jaho schilnaściej. Ale potym jon pajšoŭ dobraachvotnikam na Danbas i zahinuŭ. I abstaviny jaho pachavańnia vymusili jaje asensavać, što jaje asiarodździe daremna asudžała mužčynu, bo jon zaraz pajšoŭ u Carstva Niabiesnaje.

Hetuju temu horača padtrymaŭ viadučy mierapryjemstva duchoŭnik Andrej Lemiašonak. Jon taksama zajaviŭ, što zahinułyja rasijskija sałdaty — heta mučaniki. A dalej raźviŭ temu hieapalityki: kali b Rasija nie atakavała, to ad jaje praz 10 hadoŭ ničoha b nie zastałosia. A zaraz koła historyi paviarnułasia ŭ inšy bok. Usio heta, viadoma, pavolna i baluča. Ale tym nie mienš Rasieja čyścicca. Vielmi mnohija źjechali. «Dobra, kab usie źjechali. Škada, što jašče zastalisia — schavanyja apazicyjaniery. Ale niachaj by ŭsio źjechali».

Svoj manastyr jon nazvaŭ krepaściu, u jakoj molacca za Ruś. «Chto, kali nie my» i «My pavinny stajać da kanca» — takimi łozunhami śviatar supravadžaŭ svaju pramovu. A ŭ kancy i zusim padsumavaŭ, što vajna idzie dla taho, kab nie razburalisia siemji, piša «Chryścijanskaja vizija».

Kamientary10

  • Josik
    09.02.2024
    Jaki ciomny les. Jašče adzin: A navošta taki śviet, dzie nie budzie rasiei? Zabojca raptoŭna stanovicca mučanikam? Začyniać treba takija prychody. Pazačyniali tych, chto byŭ suprać vajny, a chto jaje padtrymlivaje, małajčynki, pavahaj dziaržaŭnaj karystajucca. Dyk jakomu Bohu vy bjecie pakłony?
  • Apazicyjanier
    09.02.2024
    Kab ty ŭžo sam chutčej źjechaŭ u Carstva Niabiesnaje.
  • flp
    09.02.2024
    Tvoja ruś v ka&&pii, bies!

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

Sahrada Familija dasiahnuła svajoj kančatkovaj vyšyni — praz paŭtara stahodździa ad pačatku budaŭnictva. I stała samaj vysokaj carkvoj na płaniecie2

U cichi kvartał u centry Minska pryduć pieramieny. Tam budzie vializny skvier, centr sučasnaha mastactva i parkinh4

Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia11

Dobraachvotnik raskazaŭ pra słužbu z Łazoŭskim i jaho apošniuju bajavuju zadaču ŭ Bachmucie8

Pieršy krok da BNR: 108 hadoŭ tamu była abvieščana Pieršaja Ustaŭnaja hramata6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić