Śviet1010

U Litvie stvaryli pietycyju z prośbaj zabiaśpiečyć svabodu pieramiaščeńnia praź miažu ź Biełaruśsiu

Ciapierašnija mahčymaści pierasiačeńnia miažy Litvy i Biełarusi nielha nazvać svabodaj pieramiaščeńnia, heta katavańnie dla ludziej i stvareńnie surjoznych pieraškod, ličyć Eduardas Jonis, aŭtar pietycyi da Siejma i ŭrada Litvy. Dakumient apublikavany na sajcie peticijos.lt 19 sakavika.

Pamiežny pierachod Bieniakoni — Salečniki. Fota ilustracyjnaje

«Ministerstva nacyjanalnaj abarony, Dziaržaŭnaja pamiežnaja słužba i inšyja źviazanyja ź imi arhanizacyi, vykarystoŭvajučy palityčnuju kanjunkturu, sprabujuć spravicca sa svajoj niazdolnaściu kantralavać situacyju šlacham zakryćcia punktaŭ propusku, što niepasredna zakranaje intaresy ludziej, asabliva žycharoŭ pamiežža. Nie było nijakaha abmierkavańnia z hetaj hrupaj nasielnictva, vysłuchoŭvańnia prapanoŭ, pažadańniaŭ», — skazana ŭ tekście pietycyi.

Aŭtar prapanuje siem punktaŭ, na jakija musiać źviarnuć uvahu litoŭskija ŭłady dla palapšeńnia situacyi na miažy. Siarod ich zabieśpiačeńnie bieśpieraškodnaha ruchu praz astatnija punkty propusku, kab pierasiačeńnie miažy nie pieratvarałasia ŭ prynižeńnie čałaviečaj hodnaści i fizičnyja katavańni. Jon prapanuje maksimalny termin čakańnia — dźvie-try hadziny ŭ ekstranych vypadkach. Taksama stvaralnik pietycyi ličyć, što praces pierasiačeńnia miažy paskoryła b admiena čakańnia ŭ ahulnaj čarzie dla aŭtamabilaŭ u čyrvonym i zialonym kalidorach.

Akramia taho, prapanujecca dazvolić pierasiakać miažu na rovary i pieššu, arhanizavać «cyvilizavanyja zony čakańnia», «a nie pad daždžom kala šłahbauma». Prosić aŭtar arhanizavać taksama dastatkovuju kolkaść pasažyrskich aŭtobusaŭ i zabiaśpiečyć ich prajezd biez čerhaŭ. Jość taksama punkt z prapanovaj zvolnicca tym supracoŭnikam, jakija nie mohuć pracavać, nie parušajučy intaresaŭ i pravoŭ hramadzian.

Za sutki pietycyja sabrała bolš za 500 podpisaŭ.

Kamientary10

  • &
    21.03.2024
    Pietycyja nakavana na marhinez. Zaraz u susiedniaj krainie zusim supraćlehłyja nastroi adnosna i biełarusaŭ, i miažy i h.d. Ale kaniešnie toje što tvoryć zaraz ułada Litvy adnosna skazanaha ŭ petycyi heta sapraŭdy ździek i parušieńnie usich mahčymych DEMAKRATYČNYCH pravoŭ.
  • Halina
    21.03.2024
    Poddierživajem!
  • Lijetuvis
    21.03.2024
    Ja smotriu, mnohije nie ponimajut, počiemu Litva zakryvajet svoju hranicu. Možiet, napriahitieś i vspomnitie sobytija chotia by s avhusta 2020-ho.

Ciapier čytajuć

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»8

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy raspaviali pra zatrymanaha biełaruskaha špijona

Što rabić baćkam, kali ich dzicia ckujuć u škole, kab bulinh nie skončyŭsia trahiedyjaj? Tłumačyć psichołah6

Kim byŭ El Mienča, samy šukany narkabaron Mieksiki, jakoha zabili ŭčora ŭ chodzie śpiecapieracyi ŭ štacie Chaliska1

«Kali daviedalisia, što da čaho, byli ŭ šoku». Minskaja ryełtarka cudam vyratavała dziaŭčynu ad straty kvatery4

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski35

Niamiecki palityk vykryŭ rasijskuju špijonku na sustrečy Zialenskaha i Mierca ŭ Bierlinie3

«Joj kazali: «Vy prydurvajeciesia?» Zołatava raskazała pra palitźniavolenuju Volhu Čukaravu ź insultam, što aślepła ŭ kałonii1

Major z Hrodzienskaj vobłaści skraŭ u pałka amal miljon rubloŭ i sieŭ u turmu2

Vienhryja nie razbłakuje pryniaćcie 20‑ha pakieta sankcyj da adnaŭleńnia pracy trubapravoda «Družba»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»8

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić