Kino

«Rypli»: tonki i hustoŭny detektyŭ u styli nuar, ale nie dla ŭsich

Novy sieryjał — pierlinka, jakuju varta nie prapuścić.

Kadr z trejlera

Amierykaniec Tom Rypli — hieroj šanoŭnaha ŭzrostu: u 2025-m spoŭnicca 70 hadoŭ z vypusku pieršaj knihi pra jaho, «Talenavitaha mistara Rypli». Jon vyjšaŭ z-pad piara Patrycyi Chajśmit, piśmieńnicy, jakaja paźniej vydała jašče čatyry knihi pra Toma.

Chajśmit była čałaviekam składanym. Žančyna z naskroź traŭmatyčnym dziacinstvam, jana znachodziła suciašeńnie ŭ ałkaholi, kotkach i sotniach smaŭžoŭ, što žyli ŭ jaje doma. I hieroja jana stvaryła składanaha: Rypli choć i złodziej, ale piersanaž abajalny, vietlivy, adukavany i tavaryski, što nie pieraškadžaje jamu być zabojcam i psichapatam. Mo praz takuju składanaść i pryvabnaść Rypli paščaściła na kinaŭvasableńni — u rozny čas jaho hrali, da prykładu, Alen Dełon, Met Dejman i Džon Małkavič. 

U novym sieryjale «Rypli» (Ripley) ad Netflix Toma ŭvasobiŭ irłandziec Endru Skot, i heta niebanalny vybar. Skot — nie typovy pryhažun nakštałt Dełona ci Dejmana, ale jon sabaku źjeŭ na rolach abajalnych złačyncaŭ, jakim jašče i spačuvać pačnieš padčas prahladu. Pamiatajecie jaho pryciahalnaha Maryjarci ź sieryjała «Šerłak» — taho samaha, ź Bieniedyktam Kambierbetčam? U «Rypli» Skot uziaŭ na siabie jašče i pracu pradziusara. 

My znajomimsia z Tomam Rypli, kali jon jašče małady chłopiec. Heta kaniec 50-ch, i Rypli pakutuje ad biezhrašoŭja, ale nie hublaje nadziei prabicca ŭ žyćci. Jon sustrakaje bahataha finansista Hierbierta Hrynlifa, i mužčyna prymaje Toma za siabra svajho syna Dziki (Ryčarda) — nasamreč jany ledźvie znajomyja. Dziki źjechaŭ padarožničać u Jeŭropu, i Hrynlif adpraŭlaje Toma za im, a zaadno daje Tomu na čas padarožža poŭnuju finansavuju svabodu.

Dla Rypli heta šans pažyć bahata, i inšaha moža nie pradstavicca. Dziki nie choča viartacca ŭ Štaty, i vyhladaje, što Rypli pravaliŭ zadańnie, ale jak ža rasstacca z takim šykoŭnym žyćciom? I na što hatovy Tom, kab hetaha nie rabić?

Kadr z trejlera

Kali žadajecie ad «Rypli» drajvu i humaru «Šerłaka», možacie rasčaravacca. Hety sieryjał ciahučy i pavolny, ale ad hetaha nie mienš smačny — kryminalnaja historyja ŭ styli nuar, jakija ciapier sustrenieš niačasta, dy i vykananaja daskanalna. I ŭsio heta pad vydatny stylovy saŭndtrek, što sumiaščaje i sučaśnikaŭ nuaru nakštałt Roja Orbisana, i varyjacyi opiernaj muzyki. Ale ž saŭndtrekam tut nie nadakučajuć — hałoŭny tut nie jon, a sama historyja.

Sieryjał minimalistyčny i ŭ huku, i ŭ vizuale: Tom, Dziki i jaho siabroŭka Mardž siarod hieamietryi italjanskich budynkaŭ, karcin i piejzažaŭ. Vas čakaje čorna-biełaja karcinka, i ŭ takim farmacie Italija Toma i Dziki nie padobnaja da vyjavy z turystyčnaj paštoŭki.

Kadr z trejlera
Kadr z trejlera
Kadr z trejlera

Atmaśfieru Nieapala nie źniščyć, ale ž u kamandy Styviena Zelijana, askaranosnaha režysiora «Rypli» i scenarysta lehiendarnaha «Śpisu Šyndlera», hety horad ź jaho hołymi biełymi ścienami pieratvaryŭsia ŭ idealnuju placoŭku dla nuarnaha detektyva. Jak moža niešta nastolki žyvoje, jak italjanskaja Ryŭjera, pasavać dla hetaha? I navat zmročny vizualny styl sieryjała budzie ledź nie samym pryhožym, što vy bačyli za apošni čas — padziakujem za heta vydatnamu apierataru Robiertu Ełśvitu, jašče adnamu ŭładalniku «Oskara» ŭ kamandzie sieryjała.

Kadr z trejlera
Kadr z trejlera

«Rypli» — heta historyja pra saśpiens. U pačatku ničoha nie śviedčyć pra toje, čym skončycca padarožža Toma ŭ Italiju, ale ž krok za krokam raskryvajecca sapraŭdny charaktar Rypli. Voś jon admaŭlajecca pakinuć Dziki, voś apranaje jaho adzieńnie, a voś my čamuści čujem, što Dziki baicca vady. I što za cieła ŭ pačatku sieryjała vałakuć pa leśvicy?

A jašče heta vielmi chičkokaŭskaja historyja — praz saśpiens, ale nie tolki. Mo najviadomiejšy epizod stužak Alfreda Chičkoka — scena ź filma «Psicha», dzie hierainia Džaniet Li myjecca ŭ dušy, ale raptam z-za firanki źjaŭlajecca ruka z nažom, i hierainia strašna kryčyć (što budzie dalej, lepš hladzieć u aryhinale). Za padobnaj štorkaj u sieryjale my bačym i Rypli, i dla jaho heta taksama epizod, poŭny žachu.

Nie hladzicie «Rypli», kali vam chočacca chutkaha kino z bojkami i pahoniami abo lohkaha sitkomu na viečar, dla hetaha chapaje inšych sieryjałaŭ. Ale nie prapuścicie «Rypli», kali vam važnyja estetyka, psichałahizm i intelektualnaść u kino. U śviecie sikvełaŭ dy supierhierojaŭ hety sieryjał — padarunak.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi31

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić